...so long we'd become the flowers

Nechápem...

Ako môže byť jedna pesnička tak pekná a tak...MORBÍDNA?

I have never known peace

Like the damp grass that yields to me

I have never known hunger

Like these insects that feast on me

Mám rada Hoziera, má veľmi zvláštny, identický, hlboký hlas.
A krásne piesne. Aspoň väčšinu.

Ale čo je akože TOTO?

Dovoľujem si pridať túto ešte krajšiu verziu, v podobe duetu. 

Na počúvanie je to úplne dokonalé, doslova lahodiace pre uši.
A aj pre oko.

Až kým za nezapočúvate. A nepozriete si text, v ktorom skrátka niečo nesedí.

We lay here for years or for hours

Thrown here or found

To freeze or to thaw

So long we'd become the flowers

Two corpses we were

Two corpses I saw

And they'd find us in a week

When the weather gets hot

After the insects have made their claim

I'd be home with you

I'd be home with you

Som zmätená. Úplne. 

Pretože na počudovanie, ono mi to normálne v tomto prípade takto dokopy sedí...