Takže dnes:
1. Zblúdená včela. Sedela som v škole na jednej prednáške a snažila som sa aj počúvať ten výklad (:P), ale zrazu sa tam objavila včela, ktorá najskôr otravovala ľudí v našom rade (mňa taktiež) a potom si to zrazu nasmerovala k prednášajúcemu, ktorý ako vykladal, tak si pekne rozmetoval rukami a tá včela mu stále okolo tých rúk lietala, až sa nakoniec nejakým spôsobom dostala až do rukáva jeho saka. A on si len kľudne vykladal ďalej a stále s tými rukami...ako, našťastie ho neuštipla a v podstate neviem, či to môžem napísať ako pozitívum, ale každopádne ma táto situácia vtedy celkom (aj keď škodoradostne) pobavila :P.
2. Keď som už mala po všetkých prednáškach a seminároch, rozhodla som sa, že by sa konečne zišlo aj poobzerať po nejakých tých zdrojoch na bakalárku. Čiže som si to namierila do našej študovne, kde som si najskôr povyberala nejaké tie knihy, čo sa mi pozdávali a potom sa usadila a prezerala si ich. Ale čo som chcela, že po dlhom dlhom čase som si pripadala ako pravý študent! :D Ešte pri tej študentskej knižnicovej atmosfére...a v tej chvíli som nemyslela na nič, len na knihy a na to, čo mám hľadať :-) Istým spôsobom som si pri tom aj oddýchla, zišlo by sa to praktikovať častejšie :P.
3. Keďže o štvrtej študovňu zatvárali (a tým pádom som sa tam zase nezdržala až tak dlho, ako by som potrebovala) a ešte sa mi nechcelo späť na intrák, rozhodla som sa ísť poprechádzať cez park a načerpať nejakú tú prírodnú energy :-) Navyše ešte stále trošku svietilo slniečko a tým sa všetky tie farby naokolo stali jesnejšími, a tak som sa kochala pohľadom a pri tom počúvala hudbu (ktorá, keď idem sama, mi musí hrať neustále :P). Nejakým spôsobom sa mi tam vtedy namixovala aj Wake me up, when September ends, ktorá mi síce naviedla mierne melancholickú náladu, ale znova som si po dlhom čase uvedomila, aká je to krásna (hoci aj keď smutná) pesnička a v podstate sa mi do tohto obdobia celkom hodí :-)
4. Vždy to vie zlepšiť náladu, ak stretnete milého človeka, ktorého síce nepoznáte, ale ktorý sa pekne usmeje a ešte sa vám aj pozdraví :-) Toto som mala rada na Amerike, pretože tam som mohla kedykoľvek kdekoľvek vyjsť a vždy sa tam ľudia tak pekne usmievali a hneď "Hi! How are you?" a pri tom vás vôbec nepoznali. Tu je taká vec veľmi zriedkavá, no o to viac ma poteší, ak takého človeka stretnem aj teraz :-)
