Stáva sa :-)

Akurát som čítala jeden článok o trapasoch, a tak nejak som si začala premietať spomienky a hľadať tie svoje, keďže úprimne, ja som továreň na trapasy. Našťastie (alebo nanešťastie?) ich už bolo toľko, že keď sa nejaký vyskytne teraz, buď sa ho snažím nejako zakamuflovať a ak to už nejde, tak len mávnem rukou a idem si ďalej (snažím sa 🙈).


Tu je taká menšia zbierka:

#stredoškolský
Mali sme už po vyučovaní, ale keďže sme s pár spolužiakmi ešte čakali na jazykovku poobede, občas sme zabíjali nudu na jednej hodine u mladšieho ročníka. Jedného pekného dňa som sa však kdesi zdržala a keď som prišla do triedy, bol tam ešte mierny hluk, čiže som si neuvedomila, že by už hodina mohla začať. Tak som si teda pekne nakráčala k zadným laviciam k spolužiakom a ako som si sadala, už som len počula: "A pozdraviť, nič?" Celá trieda zrazu ticho, pozerá na mňa, ja pozerám na učiteľku, ktorú som akosi len vtedy zbadala a prvé, čo zo mňa vybafne: "Prepáčte, ja som si vás nevšimla."
Výbuch smiechu celej triedy a moje červenanie do konca hodiny bolo samozrejmosťou.

#schodový
Alebo trapas typu, aké bejvávali v "teenage-časopisoch".
Uháňala som po chodbe nášho gymnázia, lebo som si čosi zabudla v triede a všetko by bolo OK, keby sa mi do cesty nepostavilo pár schodov, presnejšie asi šesť, z toho prvých 5 som vybehla s úplnou ľahkosťou lane, ale ako to býva, ten posledný sa asi mierne zdvihol a ja som sa už len premenila na vtáka, ktorý si peknou dráhou letí vo vzduchu, až nakoniec pristane na zemi sťa rozčapená žaba. Priamo u nohách istého mládenca. Môj pohľad dohora musel stáť za to.

Svetlo v chaose (alebo že vidiečanka na prázdninách vo svete ;-) / Part 1

V podstate, ani som si nie istá, čo chcem presne napísať, akurát viem, že sa teším z toho, že mám opäť novú kávičku do kavovarníčky a v rádiu mi hrajú Lady Gagu a jej Million Reasons (a že v tejto polohe sa mi jej hlas naozaj páči :).

Okej, pripravení?
Tento článok bude dlhší a nuž, je na vás, či sa ho rozhodnete prečítať, ale chcela by som sa s vami podeliť o to, ako sa môže priemerný človek, ako ja, dostať vďaka súhre náhod k zahraničným príležitostiam a následne rôzne priaznivé, ale aj nepriaznivé účinky, ktoré z toho plynú.

Snáď sa pobavíte.
🙈🙉🙊

Občas máva človek určité ciele, ktoré si presne definuje a ide si krok po kroku pekne za nimi.
Nuž, to nie je môj prípad (hoci by som ako veľmi chcela). Pretože Lennie je (alebo bol?) ten typ, ktorý si vždy leží v svojom pohodlíčku a pasivite a skôr len sníva s otvorenými očami, ale reálne pre to nič nerobí. Nuž, a hoci sa k príležitostiam dostane viac-menej, ako sa hovorí, ako slepé kura k zrnu, vždy je to zrno akosi extra preosiate a predpripravené na to, aby tie oči pomáhalo pomaličky otvárať.

Čarovné miesto, ktoré mení :-) (Dlhý a sentimentálny článok :P)

Akurát som sa dostala do nejakej celkom fajn motivačnej fázy, kedy sa mám fakt že aj chuť (:D) učiť a vlastne som sa to aj reálne doteraz snažila praktikovať, pekne som si čítala ďalšiu kapitolku ohľadom sprievodcovskej činnosti, ale akosi mi aj tak občas odbiehajú myšlienky niekam inam. Tak, že trošku zakotvím tu, vyhádžem z hlavy potrebné "smeti" a potom sa pekne pustím ďalej do odhaľovania tajov osobnosti sprievodcu a všetkým jeho kompetenciám :P.