#nepodstatné blúdenia v časoch minulých

Je zvláštne začítať sa do starých denníkov a zápiskov, a o to viac, keď v tých riadkoch sami seba nespoznávate. Akoby ste boli bol v tom období úplne iný človek.
Je ale možné počas pol roka deň čo deň písať úplne o tom istom, točiť sa v tých istých temných vodách, akoby bola vaša myseľ zacviknutá v akomsi kolečku, z ktorého sa nie a nie vykrútiť?
Ale nie o tom som chcela.
Vlastne, len tak kúsok.
Úplnou náhodou sa v tej divnej zahmlenej kaluži objavil jeden zvláštny deň. Ktorý akoby na chvíľu všetko osvetlil. Zhodou okolností prišla chvíľa, kedy som si písala s jedným človekom, vlastne o nejakých totálne nepodstatných veciach. Ale len vďaka tomu som po dlhých bezspánkových, či polospánkových nociach s divnými snami konečne spokojne zaspala.
Zabudla som na to. Až teraz po prečítaní sa mi v mysli vybavil ten akoby zázračný pocit. Úľava. Záchrana. Vďačnosť.

Ja len že...asi by som sa s tým človekom rada stretla...hm.