štvrtok 28. novembra 2013

Miss these moments...

Dnes som sa zobudila s takým zvláštnym pocitom...že som začala spomínať na minulý rok, aké to všetko bolo vtedy a aké je to teraz.
Ten čas, kedy som bývala s mojimi erazmákmi :-)
A každé ráno som sa budila s takým dobrým pocitom a odhodlaním...že dneska znova niečo pekné zažijem! A že si chcem všetko vychutnať. Dokonca mi ani až tak veľmi neprekážala škola, všetko bolo akési vyvážené a dovolím si tvrdiť, že som bola asi fakt šťastná a veselá.  :-)
Chýba mi to...
Chýba mi to akési nadšenie.
Nevravím, že je to teraz zlé, len...nie je to proste ono.
Dokonca mi chýba aj to, aká som bola vtedy pobláznená z bubeníka. Ach, tie moje platonické lásky...zišlo by sa znova si nejakú nájsť :D
Lebo...naozaj sa chcem tešiť. Chcem znova cítiť to také vnútorné nadšenie zo všetkého. Že hoci aj nejde všetko podľa predstáv, ale napriek tomu som za všetko vďačná.
Len teraz potrebujem to nadšenie najskôr nájsť.

štvrtok 21. novembra 2013

streda 20. novembra 2013

Pozitíva dneška

1. Normálne som ráno vstala pekne po pol 7 a šla do školy na všetky predmety. Hoci som spala len pár hodín a ráno bolo zase úplne "úžasné" počasie, ale tak čo narobím :P.

2. Na druhej prednáške, kde len mechanicky odpisujem poznámky a nikdy nepočúvam výklad, lebo pri tom predmete sa to skrátka nedá, ak nechcem zaspať, som náhodou topánkou "zavadila" o sedadlo predomnou a vydalo to taký vtipný piskľavý zvuk, až sa mi to zapáčilo a začala som si tak "pískať" hlasnejšie, až sa to ozývalo na takmer celú aulu a aby toho nebolo náhodou málo, ešte som do toho dostala záchvat smiechu. Spolu s kamoškou, čo sedela hneď vedľa. Vôbec nevadí, že sa na mňa každý začal pozerať, ako na blázna. Ale ono to tak vtipne pískalo!

3. Bola som si pozrieť test, ktorý sme písali pred týždňom a nepáčil sa mi dosiahnutý počet bodov a na moje potešenie som zistila, že mi jedno cvičenie akosi prehliadli a zabudli opraviť. O pár bodov viac! :P

4. Začala som počúvať Ruslanu. Neviem, akým činom. Ale zistila som, že normálne rozumiem niektorým jej ukrajinským textom :D A tak som si potom začala spievať sama v izbe po ukrajinsky, však v pohode.

A pri istej pesničke som si spomenula znova na prázdniny, kedy sme mali v apartmáne večer "návštevu", takého potmavšieho Američana (nie, nie som rasista :D), ktorý šiel po B. a jeho kamaráta Afričana, ktorý šiel zase po mne a bolo to všetko strašne vtipné, lebo sme tak sedeli vonku "na verande" a oni nám hádzali komplimenty a chytali za ruky (už neviem, z akého dôvodu) a my sme sa len smiali. A okrem nás tam sedel ešte Vtipný, ktorý celé to "divadielko" pozoroval a tiež sa smial a nejakým spôsobom sme sa dostali k debate o láske, a tak mi rozprával všetky tie "láskovské" slovíčka, ako sa čo povie v Ruštine aj Ukrajinčine a ja som ho počúvala a vôbec nevadí, že ma vtedy za ruku držal akurát ten Afričan :D. A nie, fakt nie som rasista! Aj keď ma tak Vtipný nakoniec označil, hoci som oponovala, ale tak ok :D. Celkovo to bol ale funny večer. :-)

A áno, treba sa mi učiť na zajtrajšiu skúšku, ale radšej trčím a píšem tu, nevadíííí.

štvrtok 14. novembra 2013

Something

You looked straight to my eyes and said: Trust me...so many times.
And I never told you, that I really trust you...you know, I have problems with trusting the people...
I had doubts...I only looked to your bright blue eyes...oh, how I loved it...such a special drug for me...
I hated, that you knew me...that you just looked to my face and knew, somehow, what I was thinking about...
You said: I swear you, it will be good.
And everytime everything was exactly as you said....

And the last time...when I finally realized, that I really trust you...
maybe more than I trust myself...
you just left.

streda 13. novembra 2013

...a že pokračujeme tých v ups and downs, stále je tu niečo pekné, ale zároveň aj niečo, čo ma naštve, proste bez toho to asi nemôže byť nikdy :P

Ani vlastne neviem, čo tu mám poslednú dobu písať, akosi nie je veľmi o čom...poprípade aj je, ale druhý deň to akosi všetko zmetie a všetko je zrazu úplne inak...

Tak sa len ozývam...
....a že, milujem tohto chlapa :D nateraz :D


I'm gonna steer clear
I'd burn up in your atmosphere
I'm gonna steer clear
Cause I'd die if I saw you
I'd die if i didn't see you there
So i don't think I'm gonna go to LA anymore

sobota 2. novembra 2013

Konečne endorfínovo :D

Ach, už dávno som sa takto necítila...naposledy po jednej z párty ešte v USA.
Divné, že môžem celý večer vystrájať a na druhý deň sa zobudím a mám viac energie, akoby som mala len v taký všedný deň :D.
Včera som bola na halloweenskej párty. A bol to úžasný večer, so super ľuďmi, kde sme sa nasmiali, vytancovali, vyšantili a čo je najhlavnejšie, totálne som všetko vypla a proste nemyslela. Toto som už potrebovala ako soľ :-).

Ale už od štvrtku sa inak vo mne začala hromadiť taká "energy", ale teraz v tom dobrom slova zmysle. Ono, tie obdobia sa fakt pri mne striedajú ako na horskej dráhe, ale teraz som si skrátka povedala, že depkovať fakt nemá zmysel a radšej sa pokúsim nejako tú zlú energiu premeniť na tú pozitívnu. Rozmýšľala som aj nad Vtipným a proste celými prázdninami (v poslednom čase som si fakt v hlave znova prehrávala všetky rôzne momenty) a prišla som na to, že najlepšie, čo môžem spraviť, je asi zobrať si zo všetkého len to dobré. To pekné. Proste, Vtipný je človek, ktorý mi istým spôsobom ukázal iný pohľad na svet. Má neuveriteľnú schopnosť dodať ľuďom energiu a tou jeho crazy stránkou všetkých rozosmiať. A ak je to tak, že niektorých ľudí skrátka nestretneme len tak "náhodou", ale je na to nejaký dôvod a môžme sa od nich niečo naučiť...od neho si chcem vziať práve toto.
A hoci je to sakra blbý pocit, stále si uvedomovať, že je ten človek niekde strašne ďaleko (dobre, ok, USA to zase až nie je, ale aj tak) a že ho už možno neuvidím...neviem to presne vysvetliť, ale cítim, že vo mne niečo zanechal. Isté stopy. A táto myšlienka niekde vo vnútri ozaj tak pekne hreje :-).

Tento citát toto všetko dokonale vystihuje.


A taká chcem byť aj ja. Lebo je to úžasný pocit, vedieť dodať ľuďom energiu.
Byť šialená (v tom dobrom zmysle slova šialená :-).
A zanechať v nich stopy.
Aj keď je to riskantné...v tom zmysle, že si niekoho obľúbite, ukážete mu vašu druhú stránku a nakoniec sa musíte rozlúčiť.
Bolí to, zakaždým.
Ale stojí to za to! ;-)

Nostalgia za starými poviedkami a znovuobjavenie existencie seriálov

Mám nejaké vákuové obdobie, vo všetkých oblastiach. Doslova.  Možno aj preto som sa po dlhom čase dala na pozeranie seriálu. Dokonca dvoch. ...