V divnom stave pomätenosti

Viete, čo je zlé?
Keď zistíte, že váš mozog sa nachádza v akomsi zvláštnom stave pomätenosti.
A čo je ešte horšie?
Že si to všetko úplne uvedomujete a nedokážete s tým nič spraviť.

Myslím, že je zbytočné otáčať sa dozadu a pýtať sa, prečo sa niektoré veci museli stať, prečo ste "náhodou" išli na niektoré miesta, prečo ste tam stretli istých ľudí, prečo, prečo...napriek tomu ja to stále robím. A pri tom si sama veľmi dobre uvedomujem, že to vôbec k ničomu nevedie.

A k tomu tá moja idealizácia vecí. Prekliata to vec...

Včerajší koncert bol...bol. Skvelý. Ako všetky ich koncerty. Vlastne, mala by som sa tešiť. S kamoškami (ktorým veľmi veľmi ďakujem, že išli so mnou :-) sme si zaskákali, zaspievali (vôbec nevadí, že ešte pred pár dňami som si do hrdla striekala Tantum Verde a že dnes znova nemôžem priveľa rozprávať), tá ich atmosféra je proste jedinečná. A ich hudbu proste milujem.
A mám paličku s venovaním od bubeníka (ktorú už zjavne nepoužíval, keďže vyzerá byť v jemnou štádiu štiepavosti - asi jej dal už dosť zabrať na tých bicích :P). A cez pol predlaktia pravej ruky jeho podpis, ktorý sa vďaka tej úžasnej centrofixe akosi dostal až do oblasti ramena.
A dve CD-čká. Z toho jedno spolu s tou najúžasnejšou poviedkou, vďaka ktorej všetky ich texty piesní dávajú ešte väčší zmysel. A kto je ich hlavný textár? Trikrát hádajte...
A potom že nežer toho chlapa.

V podstate, všetko by bolo fajn. Až na to, že som si znova všetko skazila mojim premýšľaním a že môj mozog odmieta spolupracovať, keďže sa mu zjavne viac páči byť v tom divnom pomätenom stave, ktorý sa mne vôbec ale vôbec nepáči. A že 4. januára mám mať skúšku z DET-ka, z ktorého ešte neviem ani ň a mám také zlé tušenie, že "vďaka" tomu už toľko spomínanému pomäteniu do tej mojej hlavy za tieto dni ani nič nedostanem.

Prefackajte ma, prosím, niekto! Potrebujem sa spamätať...

(Ne)plány na najbližšie dni

Akosi nemám potrebu tu teraz tak často písať. Lebo sa veľa toho vlastne ani nedeje. S pozitívami mám teraz akosi asi pauzu a sťažovať sa tu tiež nechcem, lebo by to namalo význam. V podstate sviatky prebehli v pohode a tiež...dosť rýchlo, ani som sa nestačila obzrieť a je už dnešok.
A teraz len dúfam, že zajtra vyjde koncertík a potom že prejde rýchlo Silvester (na ktorý sa tentokrát vôbec neteším, lebo keďže každý v mojom okolí je popárikovaný a každý ten párik chce oslavovať osobitne, tak ja, odveci, zjavne skončím asi sama doma v spoločnosti tých úžasných televíznych "galaprogramov"...to bude ale zábava!...) a že potom príde január, kedy sa konečne budem môcť vrátiť na internát a stretnúť sa s kamoškami z Poľska :-)
Toť k mojim najaktuálnejším plánom.

Little girl, little girl, why are you crying?

Mám zmiešané pocity. Zo všetkého.
Za jedno, že ráno odišli už aj ostatné spolubývajúce a ja som tu teraz (síce len do zajtra, kedy idem domov už aj ja) na izbe úplne sama. A to ma tak trošku udeptáva. Ale tak, radšej nejdem smútiť, ale budem sa tešiť ešte na január, kedy máme všetky ešte nejaké skúšky (nie nie som taký blázon, čo sa teší na skúšky, až tak mi zase ešte nepreplo :D) a tým pádom sa ešte stretneme. Aj keď len na krátky čas.
Za druhé, že už mám akosi dosť aj tej školy. Niežeby som sa zase učila každý deň od rána do večera, práveže neopak, tento týždeň sa učím asi tak, že si večer prečítam nejaké prezentácie a ráno idem na skúšku :P Dnes sa mi však už nechce ani to. Zajtra máme test z angliny, ktorú som sa síce chystala učiť (a to niekoľkokrát), ale akosi vždy sa mi do toho dostali nejaké veci, ktoré mi to prekazili :P
Najskôr som bola pri kamoške, ktorá mi dala na usb-čku všetky časti z Once upon a time (chcem si to konečne pozrieť už aj ja a cez to vianočné obdobie bude na to najlepší čas) a tiež prvé tri časti z Beauty and the Beast, na čo sa tiež už teším :P Nuž, budem mať cez "prázdniny" čo robiť :D
Teraz sa mi zase začala až priveľmi páčiť pesnička Little girl od Green day a počúvam ju stále dookola už asi desiaty krát a tým pádom sa zase neučím.

Navyše mi ďalšia kamoška napísala, že chystajú kvázi rozlúčkovú párty a mám už prísť k nim. Tak som jej teda odpísala, že dojdem aj s knihou :D
Ak to však skončí presne tak ako včera, tak sa zase nenaučím vôbec nič. A akosi mi je to už všetko jedno. Ale tak ešte aj ráno bude nejaký ten čas :P Áno, znova začínam byť nezodpovedná. No a čo. Však už pomaly prichádzajú Vianoce (aj keď na mňa ešte akosi ani ten "vianočný ošiaľ" nedoľahol, uvidíme, dávam tomu ešte pár dní), zajtra odchádzam domov a budem dúfať, že keď sa v januári vrátim, príde so mnou už aj tá zodpovednosť.

Snow fight :-)

Tieto posledné dni boli úplne najlepšie :-)
Ostala som cez víkend na interáte a myslím, že lepšiu vec som ani nemohla spraviť. Trošku ma však mrzí fakt, že práve teraz na konci som sa s niektorými ľuďmi zblížila ešte viac, zažila najviac zábavy a oni musia akurát odísť domov. Pretože tu boli len na jeden semester.
Občas rozmýšľam nad tým, že naozaj sú niektoré aj tie zlé veci na niečo dobré. Keby som totiž kvôli "istým veciam" nestratila v lete internát, ktorý mi bol vtedy daný, nikdy by som sa nedostala sem, na erazmácky blok, kde som prežila jedno z ďalších prekných období môjho života.

Predvčerom sme sa so spolubývajúcou trochu nudili a ja keďže som celý deň len presedela na posteli pri prezentáciách, nakopilo sa vo mne toľko energie, že som proste musela niečo začať robiť. Najskôr som teda začala vystrájať na izbe (akože skákať po posteliach a pod. :P) a potom spolubývajúca zrazu, či sa nejdeme vonku guľovať. A ja hneď, že áno! Tak sme teda išli ešte po nejaké baby a s tými sme vyliezli cez kuchynkové okno na prvom poschodí na kvázi strechu, kde bola kopa napadaného snehu (podotýkam, že len tak v ponožkách, papučiach a tenkej mikine :P) a začali sme sa tam obhadzovať a váľať a aj keď sme boli tak trošku zamrznuté, nasmiali sme sa toľko, že ma ešte dlhý čas potom bolelo brucho od smiechu. Nám to ale samozrejme nestačilo, takže sme sa išli prezliecť už normálne do vetroviek, zavolali ešte pár ľudí a tentokrát sme už vyšli pred internát, kde sa začala poriadna snehová vojna!
Zostava bola takáto: štyri Poľky, jedna Češka, jedna Slovenka (moja maličkosť) - proti jednému Turkovi :D
Na izbu sme sa vrátili okolo jedenástej v noci, mokré, unavené, vybláznené, ale spokojné :-)

Na druhý deň (včera) sa ale vojna konala znova. Tentokrát už ale prišlo viac ľudí, myslím, že pätnásť nás bolo určite. A síce som polovicu vôbec nepoznala a každý bol nejakej inej národnosti, vôbec to nevadilo a tiež sme sa dostatočne zabavili :-) Nakoniec sme zistili, že sme vonku strávili hodinu a pol, jedna spolubývajúca si akosi udrela nohu až tak, že ešte teraz kríva, druhá zase skončila na zemi, až sme sa zľakli, či sa jej niečo nestalo, ale našťastie to nič také nebolo a už sa na tom len smejeme. Teda, smiali sa. Lebo v noci musela odísť na autobus domov. Spolu s ďalšími tromi ľuďmi, za ktorými mi už tiež začína byť smutno. Ale tak, v januári ešte majú nejaké skúšky, takže ja dúfam, že sa ešte stretneme, aspoň na chvíľu :-)

A tak sa pomaly končí ďalšie pekné, hoci pre mňa dosť krátke, obdobie, z ktorého už asi zostanú len tie spomienky.

To, čo chcem vs. to, čo je správne...existuje vôbec to "správne"?

Občas naozaj neviem, či to, čo robím, robím správne. Stále si priapadám ako v istej forme schizofrénie, bije sa vo mne niekoľko osobností. Jedna je tá, čo mi stále vraví presne to, čo chcem a mám ju rada, pretože keď je dominantnejšia, vie si naozaj zariadiť všetky veci tak, aby to proste šlo. No má jednu chybu. Je veľmi bláznivá. A nepozerá na okolnosti a všetky dôsledky.
A vtedy nastupuje práve tá druhá osobnosť. Tá zodpovednejšia. Tá, ktorá mi vraví to, čo by (aspoň pre ňu :P) malo byť správne, snaží sa od všetkého odosobniť a zachovať si tú istú racionalitu, čo sa týka nazerania na svet. A síce viem, že práve tá druhá je tá...správnejšia, neznášam ju. Lebo väčšinou vždy zvykne vyhrať a ja veľmi často ľutujem všetky tie veci, ktoré som mohla spraviť a nespravila som, lebo som neposlúchla práve tú prvú...
Stredná cesta neexistuje. Nikdy. Aspoň nie pre mňa. Vždy musí totiž nejaká strana ustúpiť.

Find your passion

Keď som išla minule so spolubývajúcou v noci z koncertu na internát, rozprávali sme sa o všelijakých veciach, aj o tom, že má rada maľbu a vlastne preto chodieva okrem iného aj na hodiny maľby a kresby, aj keď jej odbor je vlastne psychológia. Takže som je teda položila otázku, prečo nechodí na nejaký umelecký smer, keď má rada práve takéto veci? Odpovedala mi krátkou, ale výstižnou vetou: "Psychológia - to je totiž môj život."

Obdivujem ľudí, ktorí presne vedia, čo chcú v živote robiť a idú si za svojím cieľom. Bez ohľadu na to, čo si myslia ostatní. Proste vedia, že ich to napĺňa, všetko robia s radosťou a s takou chuťou, že im my poniektorí môžme až závidieť.

Osud, znamenia, náhody?.... a koncert a zbláznená fanúšička (-:

Úplne unesená...
V istej forme extázy....

Krízový bod

Ak som doteraz nevedela, v akej fáze sa nachádza moja sínusoida, teraz som si tým už istá.
Ak sa tam nachádza nejaký krízový bod, tak je to presne ten.
Bola by som strašne rada, keby som mohla napísať aspoň pár pozitív, ibaže v tejto chvíli akosi žiadne nevidím. Budem šťastná, ak sa to zmení, ale zatiaľ mám pocit, že sa v tomto nič meniť nebude.
Po prvé, v piatok píšeme tretí test zo štatistiky a ja neviem vypočítať ani ten prvý príklad.
Po druhé, neviem, ako to bude v stredu so španielčinou, lebo sa ju akosi nestíham učiť, ak mám celý týždeň rátať štatistiku.
A tých školských vecí je ešte viac a nebudem ich tu všetky rozoberať.
Aj tak vec, ktorá ma štve najviac, je tá, že asi nepôjdem vo štvrtok na koncert, nielen preto, že neviem štatistiku, ale aj preto, že nemôžem nájsť človeka, ktorý by šiel so mnou, keďže sama tam určite ísť nemienim.
Asi odteraz nebudem mať rada Mikuláša...

Ticho pred búrkou

Tieto posledné dni sú dosť divné. Mojej sínusoide akosi preplo :P
Vlastne, ani neviem, v akej fáze sa práve nachádzam. V podstate je všetko fajn, nemám sa veľmi na čo sťažovať (len ak na tú moju lenivosť :P), všetko ide, ako má, dokonca ani v škole to ešte nevyzerá ako v nejakom cirkuse, tie "divoké skúškové" dni vlastne ešte len prídu.
Ale hoci je ešte všetko také pokojné, istá časť mňa až taká pokojná nie je. Je to akýsi zvláštny pocit, ktorý sa občas vynorí a zanedlho sa znova skryje. Neviem ho ani presnejšie opísať. Nie je to stres, skôr akási zvláštna nervozita, ktorú si neviem vysvetliť. Akoby som na niečo čakala, akoby niečo malo prísť a pri tom sama neviem, čo to má vlastne byť. Akési nepokojné ticho pred búrkou...

A možno za to môže aj škola. To je asi jediné racionálne vysvetlenie.

Nechajme to radšej plávať, nechajme to radšej plynúť... :D

Ono je to v podstate pravda. Pretože naozaj najväčšie prekvapenia prichádzajú práve vtedy, keď nič dopredu neplánujete, neočakávate a len sa necháte akoby unášať nevedno kam... (-:

Hra očí

Ešte že sú ľudia, ktorí ma upozornia na to, že zase priveľa rozmýšľam. :P Niežeby som to nevedela aj ja sama, ale predsa len, keď vás na to upozornia iní, aj vás trochu viac ťukne a vy sa s tým snažíte potom aj niečo urobiť.
Včera som náhodou vošla do jedného kníhkupectva. Najskôr som to nemala nejako v pláne, ale nakoniec som sa rozhodla, že si popozerám nejaké novinky, čo sa týka kníh. A ako som tak prechádzala popri všetkých tých regáloch, pristavila som sa aj pri motivačnej literatúre. Vtedy mi do oka padla jedna kniha, už neviem presný názov, ale bolo to o očnom kontakte. Dosť ma zaujala, čiže som si ju zobrala a rozhodla sa ju trošku preštudovať.
Keďže ja sama mám trošku problém, čo sa týka udržania toho očného kontaktu s ľuďmi (niežeby som zase pozerala do zeme alebo tak :D do tváre nemám problém sa pozrieť, ale priamo do očí a ešte na dlhšiu dobu, s tým je to už ťažšie :P), tak som sa pristavila hlavne pri časti, ktorá sa týkala cvičení. A jedným z nich bolo (aj keď mi to najskôr prišlo trošku vtipné) niečo v tom štýle, že keď idete po ulici, skúsiť sa pozerať okoloidúcim ľuďom do očí. Zase nie, že na nich máte doslova čumieť, ale proste vydržať aspoň tú sekundu-dve, aby ste rozoznali aspoň ich farbu.
Tak som si povedala, že to skúsim. A dnes, keď som sa konečne rozhodla "nerozmýšľať", som sa teda aj na to dala. Vybrala som sa tými najfrekventovanješími ulicami, aby som stretla čo najviac ľudí a aj keď mi to prišlo zo začiatku fakt vtipné a bláznivé, ale aspoň za taký pokus to stálo. :-)
Je inak zaujímavé, koľko vecí si za taký čas stihnete všimnúť. Rôzne výrazy tvárí, smútok, radosť, jedni ľudia sú uponáhľaní, iní si naopak vykračujú pomaly a spokojne, dokonca sa na vás usmejú. Niektorí vyzerajú zase akoby úplne mimo reality, pozerajú do zeme a vás si ani nevšimnú. Pri tom poslednom "druhe" som si vlastne uvedomila, že aj ja vlastne tak častokrát môžem vyzerať. A to mi prišlo vlastne dosť vtipné. Veď okolo môže byť toľko zaujímavých vecí, ľudí a ja sa stále zaoberám len svojimi nezmyselnými myšlienkami (kebyže som aspoň niečo zmysluplné vyhútala, ale ja LEN rozmýšľam a rozmýšľam a úplne bez výsledku :D). Takže odteraz sa budem snažiť sledovať to okolie trošku viac a samozrejme hlavne sa snažiť cvičiť v tom očnom kontakte. Je to náhodou dosť zábavné (-:

Myslela som si, že som dosť trpezlivá. Ale ako som stihla za posledné dni zistiť, zjavne sa mám ešte veľa čo učiť. A trénovať...
Mám pocit, že tieto dni prechádzam rôznymi fázami, jedna pokojná, iná krízová a v tej ďalšej mi je už zrazu všetko jedno. Niekedy sa všetky fázy stretnú v jeden deň a vtedy to dá dosť zabrať. Najhorše, že sa ja s tým nemôžem spraviť vôbec nič...
Zase tá moja idealizácia.
A ďalšia vec...štatistika. Moje nadšenie z toho, že niečomu konečne rozumiem, vyprchalo ešte skôr, ako sa stihlo vôbec usadiť.
Sínusoida klesá.

Úlohy na tento týždeň

1. Prečítať si jeden a pol kapitoly z DET-ka. - DET-ko sa presúva na neurčito. Teraz mám iné priorty.
2. Naučiť sa prvú kapitolu z gastra (tú dlhúú). - aspoň prečítané :-) a dokonca viac, ako len tú prvú.
3. Zopakovať si zo španielčiny to, čo si máme zopakovať (do stredy, čiže utorok večer!) - to som v podstate celkom stihla :D

4. Snažiť sa usmievať a byť pozitívna :-) - snaha bola
5. Presadzovať si svoje názory. - taktiež

6. Ak mi do konca týždňa nezmizne tá vyrážka na čele, vlastnoručne si ostrihať ofinu! :P- jedna zmizla, ďalšie dve sa objavili. Strihať sa však zatiaľ nemienim :P

:)

25. deň

1. Chcela som ráno niekam ísť, ale vtedy bolo také super upršané počasie na spanie a v tej posteli tak teplúčko, že som v nej nakoniec ostala ležať do jedenástej. :D

2. Kamoška mala dnes narodky, takže som sa pre ňu rozhodla spraviť takého smajlíka z látky, ktorú som naplnila vatou, našila tam gombičky ako oči a ešte ústa a noštek a v podstate na to, že som také niečo robila prvýkrát, som s tým bola celkom spokojná :-) A aj jej sa to páčilo (dúfam :P) :-)

3. Večer som sa snažila s malým bratom rozprávať po anglicky :D bolo to dosť vtipné :-)

4. Posedenie s kamošmi v našej obľúbenej čajovníčke. Kamarátka doniesla ešte aj také zlaté minitortičky pre každého, ktoré robila jej mamina a nie len že vyzerali, ale aj chutili úplne úžasne!

5. Znova sme sa hrali papierikovú hru. Asi sa z nej stáva akási naša akoby každopiatková "seansa":D Vždy sa pri tom veľa nasmejeme.

I'm a new soul, I came to this strange world, hoping I could learn a bit 'bout how to give and take...

Príjmená pesnička na ráno :-)
A super klip :D

24. deň s pozitívami (-:

Dosť sa v tomto kazím...
Normálne teraz premýšľam, či nemám aj ja robiť len akési "zhrnutia" z viacerých dní, možno by to tak bolo lepšie :P
Nuž ale pre dnešok:

1. Ja som dnes normálne nielen že všetko stíhala, ale dokonca aj chápala (dobre s chápaním myslím takmer všetko :D) na ŠTATISTIKE! Zázrak :P

2. V poslednej dobe mám akosi väčšiu chuť sa prechádzať. Aj keď mám prejsť na úplne opačnú stranu mesta, ale proste autobusom sa akosi stále častejšie odmietam voziť (dobre, občas možno prídu také lenivé chvíľky, ale snažím sa ich obmedzovať :P) a idem pekne pešo :-) Nielen že je to dobré pre zdravie a tak, ale zároveň mi to pekne prečistí hlavu a mám potom lepšiu náladu :-)

3. Kúpila som bratovi Happy Hippo a keď som prišla domov a dala mu ho, tak sa tak tešil, že som sa z toho normálne ja tešila ešte viac :-))

4. Starkine domáce rezance s makom (-:

5. O dva týždne je Mikuláš :P

Mám napísať aj zhnutie týždňa?
Hmm...ja akosi ani neviem, čo sa počas tohto týždňa dialo :D
Škola, škola a ehm...škola?
Môžem však napísať aspoň TOP deň týždňa: Pondelok :-)
Dôvod? Správa od bubeníka :-)))
A teraz je štvrtok a ja fakt ani netuším, ako tie dni prebehli :D Mám pocit, akoby som spadla do akejsi časopriestorovej čiernej diery (vôbec nevadí, že tie sú len vo vesmíre, jedna sa náhodou objavila aj pri mne a aj som proste do nej spadla :D) a zrazu bol dnešok :D
A asi som zjedla priveľa maku, čiže nejdem už viac tárať, lebo by to neskončilo práve najlepšie :P

Without name

...kedysi (ešte min. rok) počas nudy na internáte...

...a teraz som ju našla a celkom sa mi zapáčila...

...chyby si nevšímajte...

I´m looking on the evening sky,

in this small room you can hear my cry.

Thinking that nothing has a meaning

Does anyone hear my inner screaming?

Asking again the same old question –

What is the reason of my life?

But nobody has an answer.

I feel totally lost

Inside me is a big frost.

Looking for some little piece of warmth

I´m trying to stick my broken heart.

Neznášam moje idealizovanie si vecí.

Úlomky môjho komického života...1.

Nemôžem si pomôcť, ale musím to tu napísať. Nechcem sa sťažovať, práveže mám dnes takú spočko náladu a je mi fajn, napriek tomu, že nie je všetko úplne ideálne. V noci musím občas dosť premýšľať a to nie je veľmi dobré, hlavne ak si akurát s niekým píšem :D Predvčerom som v takomto stave napísala jednej kamoške, veci typu: Je mi fajn, aj keď mi nie je celkom fajn. A som v pohode, hoci nie je všetko úplne v pohode. A potom som sa smiala sama na sebe, pretože keď sama neviem, čo vlastne chcem a ako sa vlastne mám, ako si to majú asi vysvetliť ostatní? Ale to som už odbočila.

23. deň s pozitívami (-:

Dneska bol v celku taký pohodový deň :-)

1. Zistila som, že keď urobím čosi naviac, naozaj sa to vyplatí. Dnes na angličtinu som  si prečítala nejaké články, pozrela cvičenia, ktoré som si myslela, že máme na úlohu, ale nakoniec sme to robili až na seminári. A ja keďže som to už všetko mala hotové, len som sedela, kontrolovala si to a hlavne som vedela, o čom vravíme :D Navyše som si konečne našla ľudí, ktorí sú na tom tak isto ako ja, nie sú prehyperaktívni a pekne len potichu sedia a počúvajú :D Čiže sme trošku zmenili "zasadací poriadok" a hneď sa na tej hodine cítim viac "vo svojej koži" :-) Navyše som za domácu úlohu z minule dostala A! To je asi prvé (a možno aj posledné :P) A-čko v tomto semestri :D

2. Aj Financie a mena boli dnes úplne fajn. Normálne som vedela, čo počítame a o čom sa tam vraví :D A síce som pekne doss...kazila (:P) prvý test, tak mi to akosi nevadí, lebo stále môžem ešte spraviť dáku tú aktivitu a dobre napísať ten druhý test (poprípade ísť na opravák :P).
Navyše tam sedím stále s jednou babou a dnes nám lektorka, keď robila prezenčku, povedala, že vraj sme úplne ako sestry, že sa čuduje, že sa voláme inak. Tak sme ako len na seba pozreli a zasmiali sa :D

3. A posledné cvičenie dneška...štatistika. Nuž, zas som bola mimo (ako inak), ale aspoň som si stihla pekne všetko zaznamenávať a poznámkovať (-:

4. Spolubývajúca mi pochválila hudobný vkus :D Páčilo sa jej, že som minule počúvala ZAZ, lebo vraj tú speváčku skoro nik nepozná, ale ona ju má veľmi rada a dnes, keď som počúvala Wish you were here od Pink Floyd, tak pekne ku mne pribehla a vravela, že to, čo počúvajú ďalšie spolubývajúce, jej veľmi nesedí, ale vraj tie moje pesničky sa jej veľmi páčia :-)) Tak ma to aj potešilo :-)
Navyše, minulý týždeň mi vravela, že ako erazmus študentka si môže urobiť svoj vlastný študijný plán a vraj chodí na hodiny maľovania, kde presedí aj niekoľko hodín. A mne sa to tak zapáčilo, že až ľutujem, že nechodím na pedagogickú fakultu :P Ale práve vďaka tomuto mi je ešte viac sympatickejšia, pretože mám rada všetkých ľudí, ktorí majú istý sklon k umeniu (a je jedno, či sa už jedná o hudobné, výtvarné alebo rôzne iné), pretože ja ho mám rada tiež a je to taký pekný pocit byť medzi ľuďmi, s ktorými máte niečo spoločné :-))

5. Napriek tomu, že som totálne skazila dva testy, mám celkom v poho náladu :D A teraz neviem, či je to dobré, alebo zlé. Čo ale viem je, že neviem, či to A-čko z AJ, alebo celkovo tento týždeň, ma celkom nakopol a mám chuť konečne aj niečo viac robiť, čo sa týka školy :-) Dúfam teda, že mi to vydrží a tento víkend pekne využijem na štúdium :P (áno, veľké očakávania, ale nevadí :D).

Je veux

Túto pesničku som počula len párkrát, ale hneď sa mi vryla do pamäti a občas si ju veľmi rada púšťam. Má v sebe niečo...akúsi dobrú energiu :-) A tá speváčka má riadne zaujímavý hlas.

I want love, joy, good spirit
It's not your money that will make me happy
I want to die with a hand on my heart
Let's go together, let's discover my freedom,
Forget all your prejudice, welcome to my reality

Zase sa ulievam

Chcela som ísť dnes na isté dve prednášky, naozaj. Ibaže ako mi zazvonil budík, ono to so mnou ani nehlo :P
O pol štvrtej máme totiž test z Financií a meny a ja z toho akosi nič neviem. Samozrejme, že včera v noci som sa to chystala učiť, ale namiesto toho nám zase s kamoškou strihlo a o desiatej sme sa ešte vybrali pešo do Tesca. A keďže cesta nám trvala probližne hodinu tam, hodoinu naspäť, na intráku sme sa ocitli až okolo polnoci :D Ale však úplne v pohode...
Čiže teraz sa snažím ešte aspoň niečo napchať do tej mojej hlavy, ale veľmi mi to nejde, keďže je to taký predmet, čo ma ani nezaujíma a ešte ma to aj uspáva a robím všetko preto, len aby som to nemusela stále dookola čítať (napr. píšem tento vysoko zmyselný článok).
Ale tak, nejako už len bude, budem sa spoliehať na moje ehm...logické myslenie a šťastné natipovanie správnych odpovedí (áno, pozitívne myslenie 4ever :D).
Zvláštne však je, že hoci by ma malo trápiť toto, čo aj môžem reálne ovplyvniť, trápia ma skôr veci, ktoré ovplyniť nemôžem... alebo? Nie, tu asi nie je žiadne alebo.

22. deň

1. Druhý test zo štatistiky za sebou!
Nebudem písať o mojich pocitoch z neho, keďže tie sú totálne zmiešané. Na jednej strane to neboli náročné príklady, ale na druhej tam boli také chytáky, že som dosť váhala nad tým, či to mám zrátať tak alebo tak a čo tam vlastne odomňa chcú.

2. Počas balenia, sedenia za PC a počúvania hudby, už na internáte, bol v našej izbe jeden chalan (ten, ktorý sa zjavne páči jednej spolubývajúcej, tá však bola akurát v škole), ktorý sa najskôr rozprával s druhou spolubývajúcou a potom prišiel na chvíľu pozrieť aj mňa. A bolo to také milé, keďže sa spýtal, ako bolo na teste a pritom som mu to tuším predtým ani nevravela. Dokonca mi povedal (ale to už dávnejšie), že niektorým Slovákom rozumie lepšie a iným horšie, ale mne vraj rozumie veľmi dobre a že to nechápe :D

3. Síce to nepatrí do dneška, ale do včerajška, ale musím to napísať :D Včera po dorátaní všetkých príkladov zo štatistiky (cca o 22:00) som dostala zrazu strašnú chuť na hranolky s kečupom. A kamoška, že tak si poďme spraviť! Tak sme vzali zemiaky, panvicu a napchávali sa ešte do nejakej jedenástej :P Bolo nás asi päť, čo sme jedli, v kuchynke sme mali ešte aj notebook, aby sme mali hudbu a bola to dosť sranda :-))) Mám rada také spontánne (hoci nezdravé :P) nápady.

4. Keď som prišla domov, ešte som len otvorila dvere a už ku mne pribehol môj malý brat a zakvačil sa mi okolo krku :-))) Tiež to bolo také zlaté :-))

5. Aaa von bolo dnes tiež príjemne (-:

21. deň

1. Viróza pomaly doznieva. Dúfam, že čoskoro budem opäť fit :P
2. Jeden test z krku. Síce ešte neviem, ako dopadol, ale tak, väčšinu som vedela. Na to, koľko som sa tomu venovala :D
3. Je to také milé vidieť zaľúbeného človeka. Keď k nám do izby príde jeden chalan, spolubývajúcej sa normálne rozžiaria oči a doslova celú izbu zaplaví tá veselá vlna energie :-) Teraz budem už len pekne čakať, ako sa to všetko vyvinie :-) Som rada, keď sú okolo mňa ľudia šťastní.
4. Aj počasie sa dnes udržovalo celkom v norme. Nepršalo a ani nebola veľká zima.
5. Dnes som sa riadne zasmiala na seminároch z manažmentu. Profesorka udeľovala body za seminárky (respektíve strhávala zo 40, čo bol plný počet) a pri jednej dvojici počíta: "takže jedna a tri sú štyri a dva...je pät." Čiže im stiahla 5 bodov namiesto 6, vďaka jej matematike :D Ako, teraz to určite neznie tak vtipne, ale tam sme proste dostali viacerí (tichý) záchvat smiechu :P

Turn to melancholy

Takže tá úplne fajn nálada znova veľmi dlho nevydržala a transformovala sa do akejsi zvláštnej melanchólie. Mohla som to ale čakať, keďže moja sínusoida už bola v tej hornej pozícii dosť dlho. Niežeby zase úplne klesla, len sa akýmsi divným spôsobom zatriasla a dala mi pocítiť, že to "fajn", čo bolo, tak nemôže ostať navždy. Možno som ale len kus precitlivená, či už kvôli tomu celodennému upšanému počasiu, alebo kvôli viróze, ktorá sa pristavila aj pri mne a donútila ma celý dnešný deň preležať doma v posteli. Najlepšie, že zajtra ma čaká test, čiže sa snažím dopovať tabletkami, aby som zvládla zajrajšiu skorú rannú cestu autobusom, príchod na internát a tiež aby som ostala pri zmysloch aj na teste. Fakt si už nemohla vybrať lepší čas...dobrým faktom však je, že som neodišla skôr a mohla to preležať ešte v mojej posteli.
A znova som mala aj isté divné sny. Tie však prisudzujem tiež tej viróze a môjmu nočnému blúzneniu :P

Ale aj tak mám zo všetkého zvláštny pocit.
A bojím sa. Že niektoré situácie sa už nikdy nezopakujú a že nebudem mať možnosť to ani nijako ovplyniť. Alebo ma aspoň nič také nenapadá, ako by sa to dalo. Lebo čakať...v podstate na nič, ma nebaví.

Čo sa týka hudby, aj tá sa zmenila spolu s mojou náladou. Od tých ľahších, pokojnejších k tým...mohutnejším a melodickejším.
Istým spôsom na mňa zapôsobila práve táto od Dream Theater.
Ten súzvuk všetkých nástrojov je úplne úžasný...

Who cares

Dobre. Konečne skončila tá moja premýšľacia fáza a teraz som sa úspešne prehupla do ďalšej, akejsi...príjemnejšej? pohodovejšej? Sama neviem.

Viem len, že mi je fajn. A mám dobrú náladu napriek tomu, že som sa počas týchto miniprázdnin takmer nič nenaučila (a to ideme písať v utorok z gastra a v piatok zo štatky :P) ale...who cares? :D
To sa už nejak spraví. Príde mi to totiž teraz akési nezmyslené vydávať energiu na nejaké depky ohľadom školy, učenia a podobne. Jasné, že úplne ľahostajné mi to nie je a že ten stres na mňa ešte doľahne, ale...teraz mi je to jedno. Teraz aktuálne v tomto čase.

Občas mám pocit, že sa vo mne bije niekoľko rôznych, úplne odlišných osobností.
To zodpovednejšie ja ma stále napomína a nedá mi pokoj a ja ho aj chcem počúvať, ale problém je, že je tu aj to ďalšie ja, ktoré patrí ku tým kvázi flákavejším odrodám :P A to mi nedá pokoj. Navyše toto je ešte taká divná odroda, ktorá sa nie len že chce flákať, ale chce úplne ignorovať svet, zaviazať mi oči šatkou a nestarať sa o tú divnú realitu. Len ísť, usmievať sa, nič konkrétne neočakávať, ale zároveň všetko akceptovať a tešiť sa zo zvláštnych náhod...
A práve toho druhého ja sa dosť bojím...

Neviem, čo robím...

Ale mala by som sa krotiť. Čo sa týka istých vecí.
Vôbec som nevedela, čo by som mala očakávať. Povedzme, že celý včerajší večer som nechala len tak plynúť, riadila som sa heslom - Nič neočakávam, ale zároveň všetko akceptujem. Neviem, kto to povedal, ale má to niečo do seba. Radšej ako všetko dokonale naplánovať a potom ľutovať, keď sa to neuskutoční.
A v konečnom dôsledku to bol úplne perfektný večer :-)
Najskôr len také posedenie s kamošmi (znova sme sa hrali hru s papierikmi a znova sme sa dostatočne nasmiali :-) a potom taká...ani neviem ako to nazvať...neplánovaná? alebo poloplánovaná? akcia :D Z ktorej mi teraz síce trošku brní v hlave, ale stálo to za to.
Aj keď...fakt neviem, čo si mám myslieť ohľadom niektorých vecí. Zase nadomnou vyhrala tá moja impulzívnosť a povedzme, že som robila veci, ktoré by som normálne asi nerobila :P A bolo to všetko také milé, ale ako vždy, mám teraz z toho isté výčitky a fakt mám veľkú dilemu, či ísť na jedejn koncert, na ktorý sa chystám už neviem akú dobu, alebo nie...
Riskovať, že sa budem cítiť trápne...alebo sa schovať za dav a neukazovať sa na oči členom tejto kapelky...
Ono je to všetko vtipné a zároveň...smutné. Lebo tak či tak to bol len jeden večer...

20. deň s pozitívami

Zistila som, že som už akosi veľa dní vynechala, čo sa týka písania pozitív. Čo je dosť smutné, keďže tento blog som založila s týmto zámerom. Ale keď tie dni občas tak rýchlo letia, ani sa niekedy nestačím obzrieť. A aj keď sa počas nich tie pekné pozitívne veci vyskytnú, tak sa mi buď už večer nechce nič písať, alebo na to zabudnem, poprípade aj začnem niečo písať, ale nakoniec je z toho len úplne odveci článok
o mojom dennom prežívaní :P
Takže dnes sa už idem polepšiť a pekne pár bodíkov napíšem (-:

1. Pohodové ráno. Už som o ňom niečo písala. Čajík, keksíky a príjemná hudba :-)

2. Keďže niektoré predmety máme len každý druhý týždeň, tým pádom som mala dnes len jednu prednášku. Dokonca to bola Gastronómia. No skrátka pokračovanie pohodičky :-)

3. Mám pocit, že buď moje spolubývajúce vedia lepšie po Slovensky, alebo ja rozumiem lepšie po Poľsky :D Skrátka sa už ľahšie dorozumievame :-)
Inak sranda na tom erazmáckom bloku :D. Keď nám tam nenabehnú Poliaci, vystriedajú ich Turkovia, Češi odvedľa zase každý druhý večer nejaká žúrka (na ktorej som síce ešte nebola, keďže väčšinu času trávim vtedy pri kamoškách vo vedľajšom bloku :P, ale tak maybe someday...).
V deň, keď sa mala konať Halloween party, k nám dokonca prišiel jeden chalan a začal sa v pohode prezliekať do ružovej minisukničky a čierneho obtiahnutého trička a potom tam ešte poskakoval aj v blond parochni. Ja ako len smiech :D však úplne v pohode :D

4. Po dlhšom čase som zase doma. A teším sa konečne na večerný kúpeľ :-)

5. Nechápem, ale páči sa mi ten seriál na JOJ-ke, že Dr. Ludsky. Teda, pardon, teraz ho premenovali na Dr. Dokonalý. Nedávno som videla prvú časť z tejto 2. série a prišlo mi to ako nepodarený pokus o sparodovanie Dr. Housa a ešte k tomu to slovenskoseriálové hranie (viem, prečo nepozerám tieto naše seriály :P tie herecké výkony no...radšej si zájdem do divadla, kde tí herci aj naozaj niečo predvedú). Ale. Áno, toto má aj ale :D Ono sa mi tento seriál nejakým zvláštnym spôsobom zapáčil. Až som začala na nete pozerať aj prvú sériu. Nuž, keď sa mám takto skaziť, tak už poriadne :D Pekne si to pozriem celé, hlavne ak sa budem nudiť na internáte :P

Také pokojné ráno

Taký pokojný pocit, keď vstanete o niečo skôr a nemusíte sa ponáhľať (čo pri mne tak veľmi často nebýva, keďže ja vstávam na poslednú chvíľu a som rada, ak sa vôbec stihnem obliecť a niečo prehryznúť :D).
Znova si vychutnávam čaj a  keksíky (keďže už nič iné nemám :P) a pri tom počúvam rôzne pesničky.
Jedna z nich je aj A drop in the ocean. Neviem prečo, ale celkom sa mi páči :-)



A teraz ísť len na jednu prednášku - gastronómiu a môžem sa baliť domov (-:

Inak...znova sa mi snívalo o mori a bolo to veľmi pekné...až som dostala chuť si ísť tak niekam zaplávať a zbierať mušle a...vychutnávať si ten svieži morský vánok. Škoda len, že more máme až tak ďaleko a toto bol len sen...

Štatistika, sen a Lord Of The Dance :P

Posledné dni sú si v podstate dosť podobné, čiže tu ani tak často nepíšem.
V piatok ráno sme písali prvý test zo štastistiky a vlastne odvtedy len tak kľudne prežívam a čakám, čo bude ďalej. Vlastne ani pred tým som nebola nejako extra vystresovaná. Mám pocit, že čím viac sa ľudia učia a pripravujú, tým len viac strasujú :P Ja som si akurát len deň pred prešla s kamoškami všetky príklady, čo sme počítali a to bolo všetko. Potom sme hrali do polnoci Acitvity, čo bolo úplne super odreagovanie a šli spať :D Ešte síce neviem, koľko bodov z toho mám, ale tak ku všetkému som niečo napísala, čiže uvidíme :-)
Čo bolo ale divné (aj keď teraz už tomu neprikladám nejaký extra dôraz, pomaly som už na to aj zabudla, ale vtedy som z toho mala riadne divný pocit), že sa mi vtedy v noci snívali nejaké zvláštne sny...a vyskytol sa v nich aj jeden chalan z našej školy, ktorý vlastne ani neviem, ako sa volá. Ale to by ani nebolo samo o sebe tak zvláštne..."zvláštne" bolo skôr to, že keď som vošla do školy (na tú skúšku), práve tento chalan bol prvý človek, ktorého som tam videla. Ale tak, možno to bola ozaj len zhoda náhod a k tomu všetkému to moje občas až prílišné premýšľanie...no teraz je to už aj tak jedno :D

Ďalší deň - v sobotu, sme s kamoškami boli ale na Lord Of The Dance a to už určite zaujímavé bolo! Som rada, že som si kúpila aj ja ten lístok, pretože to bolo úplne úžasné vystúpenie, ktoré sa tak často nevidí. Vynikajúci tanečníci, krásne írske melódie a k tomu ten mladý Flatley (aspoň som tak počula, že tan hlavný tanečník je jeho syn :P)...no proste, ak by sa naskytla príležitosť, určite by som si to pozrela ešte raz (-: Alebo ešte aj na taký Riverdance by som šla tiež :-)
Najlepšie ale, že keď som prišla v noci o 11 na intrák, len som sa stihla prezliesť a už som bežala s druhými kamoškami na Halloween párty :D Masku som síce nemala, ale aj tak bola sranda :-)

Toto je síce staršie video,ešte s tým starším Flatleym (mladší je krajší :P), ale je to aspoň taká miniukážka z vystúpenia :-)

Inak, čo sa nám stalo. Kamoška chcela autogram, tak idem za strážnikom, či VIP-čkárim, či kto to bol, že či by to bolo možné. A on že jasné, len nech mu dáme pero, papier a tak. My už teda celé vytešené, že je to také ľahké a on zrazu: "A kde sa mám podpísať?" Tak ja na neho kukám, že čo? Však to nie od vás, ale od nich! A on smiech, že to teda nepôjde. Nuž smola :P
Jedno, čo som sa ale naučila, že ak je niekde zákaz fotenia, môžte si fotiť koľko chcete, až dokým vás na to neprídu po prvý raz upozorniť :D Potom môžte už len na konci (čo ma bohužiaľ nenapadlo, resp, napadlo, ale keď už odišli :P), keď sa ukláňajú a vám už nemôžu nič povedať, lebo tak či tak idete preč :D

A dnes...najskôr som do jedenástej spala a potom som lietala po meste, bola som na jednej návšteve a na intrák som sa dostala až nejako pred ôsmou. Ale aspoň som sa nenudila :-)
Zajtra zase síce vstávať do školy, ale tak tento týždeň bude v pohode, keďže v utorok budem mať potom už len jednu prenášku a môže sa ísť domov (v stredu nám dali voľno) :-)

Let´s make a tea! (-:

Život je ako robenie čaju.
Vyvarí tvoje ego, odparí tvoje obavy, preriedi tvoj žiaľ, prefiltruje tvoje chyby a dá ti ochutnať šťastie...

...Také kľudné poanglinčtinové popoludnie s čajíkom a príjemnou nevtieravou hudbou...bez premýšľania, bez starostí...
Škoda, že takéto chvíľky si môžeme dovoliť len raz za čas... ale sú fajn (-:

Nerozmýšľať...nerozmýšľať! Aspoň nie nad nepodstatnými vecami :P

Ok. Zistila som, že som akosi zabudla na svoj zoznam, ktorý som si kedysi vytvorila pre ehm...lepší a šťastnejší život. :P
Hlavne však na bod, čo sa týka nerozmýšľania nad nepodstatnými vecami. Ale keď ono sa to fakt občas nedá...nerozmýšľať. Ja musím stále niečo v tej hlave rozoberať. Občas to však už naozaj preháňam a práve tým si to všetko len zhoršujem a zamotávam sa do úplne nezmyselných vecí. A keď jedna taká vec skončí, začne sa znova iná a stále to tak pokračuje. Ale konečne som sa tomu rozhodla dať Stopku. Nie je to ani dobré, ani produktívne, nič nevyriešim, len sa zbytočne vystresujem a pokazím náladu.
Nebudem sa síce nasilu tváriť, že je všetko úplne super, ale budem sa snažiť aspoň sústrediť na tie dobré veci (keď to už takto "verejne" neviem koľkýkrát omieľam, konečne by sa mi to už aj mohlo vštepiť do tej mojej hlavy :D).
Inak zvyšok dňa (akože niežeby už bol koniec, ale tak aspoň doteraz) prebehol v podstate relatívne bez neakých výraznejších komplikácií.
Na protokole sme si vyhodnocovali také dotazníky, ktoré sme kedysi vypĺňali a bolo to vlastne dosť zaujímavé, čo sa týka tých vecí, ktoré povychádzali. A zasmiali sme sa. Mám rada ten seminár.
A na nemčine... nuž, sranda. Ako vždy. A keby nie tej mojej stresoidnej časti povahy, a ľudí, čo sedeli vedľa mňa, možno by som si z tade aj niečo zapamätala :P
Ale dosť už...niečo som si sľúbila :P Nerozmýšľať...

Inak, dva články za deň je asi viac než dosť a v podstate som tu aj tak opísala väčšinu dňa, čiže konkrétne pozitíva už asi vypisovať nebudem. Ale ako, možno ma ešte chytí nejaká tá prísacia nálada. Ale veľkú šancu tomu nedávam :D

Neviem, čo sa dnes deje. Moja krivka dobrej nálady má asi naozaj tvar akejsi sínusoidy. Len nechápem, prečo sa musí meniť tak rýchlo. Jeden deň je všetko perfektné, alebo aspoň takmer perfektné a vzápätí sa to musí zmeniť.
Už od rána mi je akosi divne. Teda najskôr sa to týkalo len toho fyzického stavu (čo už vôbec nechápem, buď musí byť niečo vo vzduchu, alebo som niečo zjedla) a neskôr aj toho psychického.
Teda na psychológii bolo vlastne dnes reatívne fajn, robili sme si test osobnosti a keďže ja mám takéto vecičky rada, tak mi to prišlo ako také spríjemnenie toho môjho divného dňa.
O španielčine ale radšej pomlčím. Tam som skrátka dnes stratila aj tú poslednú časť pozitívnej energie, ktorá sa vo mne ešte niekde nachádzala...

Ale zase sa len sťažujem. Čo je asi dosť blbé, keďže tento blog som si vytvorila pre presný opak :P
Dobre, takže mám byť na záver aspoň trochu pozitívna?
Dúfam...ale veľmi pevne dúfam, že sa dnes stane ešte niečo pekné. Niečo, čo mi vráti chuť, zmysel a dobrú energiu.

19. deň

1. Jee ono mi to znova ide net! Neviem prečo, ale dnes mal akési výpadky, tak som potom väčšinu času strávila na kamoškinom NB a tá sa ešte aj potešila, že sa konečne môže venovať učeniu :D

2. Zistila som, že keď som pod nátlakom, tak dokážem také veci povymýšľať! Robili sme ešte s jednou babou seminárku, no nakoniec som zistila, že to máme zle, čiže deň pred prezentovaním sme to všetko museli ešte meniť, vymýšľať a hľadať nové veci. Bola som síce poriadne nervózna, na prednáškach som vôbec nepočúvala, o čom točia, ale za to som vymyslela, ako to všetko spravíme :-) Vlastne aj tak zvyknem väčšinu vecí robiť na poslednú chvíľu, čiže to nakoniec ani nebolo nič nové. Ale je už rozdiel urobiť niečo na psolednú chvíľu a urobiť to aj dobre. A nám sa to podarilo! :-)
Ešte nebyť tej trémy, ktorá ma asi nikdy neopustí, a pridať ešte pár vecičiek, ale tak máme 36 bodov zo 40, čo je ako s medom (-:

3. Dnes bol vlastne celkovo fajn deň. Taký kľudný, aj DET-ko mi prišlo v pohode. A síce  ten manažment, na ktorom sme mali tú prezentáciu, bol trošku stresoidný, ale dopadlo to super, čiže sa nemám na čo sťažovať :-)

4. Večer pri kamoškách vedľa v bloku. Chceli sme sa učiť štatistiku, ale akosi sme to nakoniec vzdali a len sa rozprávali. No som zvedavá, ako to nakoniec dopadne v piatok :P

5. Nie som jediná, čo chce odísť do Británie :-))) A v Škótsku sa vraj dá študovať aj zadarmo, čiže...to bude treba zvážiť :-)

A už neviem, čo mám napísať. Určite toho bolo viac, dokonca som pár dní aj vynechala, buď nebol čas, alebo sa mi proste nechcelo písať :P
Ale tak počasie sa zatiaľ tiež udržuje a to je tiež plus :-)
A udržuje sa aj moja nechuť ísť zajtra (teda pardón, už dnes :P) na nemčinu. Teda, nie že vyslovene nechuť, ale...no, nechajme to radšej tak :D
A nestihla som si ani spraviť úlohu zo španielčiny a teraz mi to už absolútne nemyslí, čiže to bude zajtra celkovo zaujímaý deň... Ale tak nejako už len bude :-)

A spolubývajúca sa smeje na mojom slovnom spojení, že "počítač mi vrčí" :D Neviem, aké slovo na to používajú oni, ale tak ja používam toto :P A on mi fakt vrčí!

The colors of autumn

Neviem, či je to tým počasím, slniečkom, alebo rôznymi pestrými farbami všade navôkol, najskôr ale asi všetkým dokopy, ale v týchto posledných dňoch mám celkom fajn náladu. A vôbec nevadí, že tento týždeň ma čaká test zo štatistiky, do ktorej som ešte len trošku v piatok nakukla a písanie a učenie sa seminárky na manažment na utorok :D Však nejako to už len dopadne. Príde mi to teraz tak akosi zbytočné sa kvôli tomu znervózňovať. Áno, konečne sa začína po tých rušných dňoch prejavovať tá flegmatická časť mojej soobnosti. A som za to rada (-:

Ďalší vtipný objav :D

                                                                                                         Ale má to niečo do seba... (-:

18. deň

Naozaj urputne premýšľam nad dnešnými pozitívami, ale akosi to nejde. Dneska bol totiž totálne divný deň :D
Napadá ma akurát, že:
1. Počasie. Áno, ešte sa udržalo našťastie slniečko :-)
2. Som doma.
3. Páči sa mi dnešný mesiac. Akože najradšej mám síce spln, ale ten dnešný kosáčik má tiež niečo do seba (-:

Čo sa týka školy, dnešok by som celý hodila skôr k negatívam. Na angličtine som si pripadala ako ten najsprostejší človek na svete, všetci vedeli, čo máme robiť, len ja nie :P No dobre, ešte jeden chalan bol tak isto mimo ako ja, takže mám spojenca medzi tými ostatnými múdrymi ľuďmi :D
Financie a mena. Tam som bola ešte viac mimo, ako na angline. Dokonca viac, ako na štatistike! Chvíľu som sa aj snažila dávať pozor, ale keďže som tým veciam proste nerozumela, moja pozornosť odišla a celý čas som premýšľala o včerajšku.
Trošku sme oslavovali a ja som samozrejme znova povyvádzala pár somarín. Neznášam moju občasnú impulzívnosť a nedomyslenie vecí. Proste sa na niečo vrhnem a nedomyslím to :D
Ale tak, bolo fajn, nasmiali sme sa, mali sme ešte horšieho taxikára ako minule, nakoniec sme vystúpili skôr a trocha sa prešli.
Keď sme šli cez park, v jeho strede sme sa zastavili pri takom prístrešku, kde sa dá sedieť a tak, ja som sa samozrejme znova neudržala (asi by ma občas mali udržiavať na vodítku, aby som nič nevyvádzala) a vyšplhala som sa na na okraj zábradlia (sama sa divím, že som sa tam vtedy udržala :D) a potom som chcela skočiť na kamošky, ale akosi som skončila na zemi na zadku. A tá zem bola náhodou dosť tvrdá...a vzhľadom na tú výšku...no proste au :D

A už sa asi nemôžem ukázať na nemčine :D Týka sa to toho zlatého stvorenia, o ktorom som písala minule. Áno, znova tá moja impulzívnosť.
Teraz však neviem, či ma viac štve to, že som sa s ním vôbec zoznámila (a to dosť trápnym spôsobom :P) alebo to, že je zadaný :D
To je však už jedno. Nechcem ísť už na našu nemčinu. Nemôžem ho vidieť, lebo sa asi na mieste prepadnem :D

17. deň

Jeej, 17. deň a dnes je dokonca 17- teho, to je náhodička :D
Pár dní som síce vynechala, ale tak nevadí. Proste som nemala veľmi čas na net a ak som sa tu aj na chvíľu objavila, tak len na rýchle prečeknutie všetkých správ, príspevkov a pod. Ale tak v podstate to boli aj tak tie "ordinary school days", čiže harmonogram pozostával z vyučovania, prechádzky zo školy, poprípade vybavovanie niektorých vecí, učenia sa (k tomu ale až tak často nedochádzalo :D) a nejakej tej zábavy večer na izbe (alebo bare) :-)

Nuž, tak dnešok.
1. Konečne po tých daždivých dňoch vyšlo slniečko :-) takže aj keď sa mi nechcelo vstávať, predsa len sa mi vstávalo o niečo lepšie.
2. Znova som rozvíjala som umelecký talent :D Ono to sa na tej psychológii iné ani nedá robiť, navyše ak sedíte takmer úplne vzadu. Snažila som sa aj niečo počúvať, ale...nešlo to. :P
3. Na španielčine som mala vysvetliť cestu od našej triedy ku knižnici. Na moje veľké prekvapenie som zo seba normálne vyžmýkala pár slov, ani neviem, kde sa to vo mne vzalo :D
4. Na obed som si zašla na vyprážaný syr s hranolkami. Bola som hladná a ryžu som si chcela nechať teraz na večer (dúfam, že mi to ešte nik nezjedol, musím ísť na kontrolu do kuchynky).
5. Dnes sme sa znova nasmiali na nemčine. To sa proste nedá nesmiať na niektorých tých ľuďoch tam :D Ani lektorka sa občas neudržala.
A je mi vtipne ešte aj teraz :D A neviem prečo musím mať úchylku na niektoré hyperaktívne zlaté stvorenia :P Ale asi začínam mať rada tú hodinu ešte viac :D a to je...čudné... :D

Inak, včera som zistila, že "šukať drogy" v poľštine znamená "hľadať cestu". Stále sa na tom smejem (-:

Why does it rain, rain, rain down on Utopia...?

Neviem síce prečo, keďže som túto pesničku už dlho nepočula, ale akosi mi dnes chodila po rozume. Takže som si ju musela pustiť a pridávam ju aj sem. Lebo sa mi istým spôsobom veľmi páči...

Páči sa mi aj oficiálny klip, ale akosi mi ho nešlo nečítať, čiže tu dávam túto, tiež peknú verziu s textom :-)
A milujem hlas toho chlapa tam :P

16. deň

Dnes som mala celkovo nejakú čudnú náladu, bola som zo všetkého nervózna a nič sa mi nechcelo.
Ale tak, niečo pozitívne sa tu hádam nájde (-:

1. Obed pri starkej + ešte ten zákusok zo včera :P
2. Návšteva pri druhej starkej.
3. Robili sme si jablčník.
4.  Konečne som sa pobalila :D
5.  Pozrela som si znova Red riding hood. Proste som na to dostala chuť. Už dávno som nepozerala nič s vlkolakmi :P
6. Zajtra začínam až 10:40, čiže som ostala doma a do školy pôjdem až zajtra (hádam to všetko stihnem, aj so zložením sa na intráku :D)

15. deň

1. Ráno pršalo. Niežeby som mala nejako veľmi v obľube dážď, ale pokiaľ som v teplej posteli a nemusím z nej von, celkom sa mi ten pocit páči. Alebo ešte radšej mám dážď v noci. Všade ticho, tma, ja zaspávam a tie dažďové kvapky ma ešte viac upokojujú.

Navyše mi to pripomína Anglicko.

14. deň

1. Pospala som si. Konečne do kedy som chcela :-)
2. Aj keď sa mi nechcelo učiť, ale pre pokoj svedomia som si aspoň pozvýrazňovala niektoré veci a prečítala jednu prezentáciu.
3. Navliekala som si guličky a pri tom pozerala Tangled (Na vlásku) po anglicky.
4. Mali sme pizzu. Už odvčera som mala na ňu chuť :P
5. Bola som vonku na "dámskej jazde" s dvoma kamoškami a trochu sme si pokecali (-: A dala som si Sladké zohriatie, chutný nápoj na takéto chladné dni. Trochu mi jeho chuť pripomína detskú výživu, ktorú som jedla, keď som bola malinká.
6. Pozerala som si fotky zo stredy/štvrtka a sú úplne otrasné :D Ale aspoň som sa zasmiala.

Tak tak...

13. deň

1. Som doma. Niektorým ľuďom sa síce podarilo vtesnať ten rozvrh do troch dní, ale tak ja som spokojná aj s tým, ako to mám teraz. Štyri dni budem tráviť v škole, ostatok doma, vlastne keby to bolo naopak, asi by som sa viac nudila :D

2. Angličtina. Trochu som spala, ale nebolo to kvôli nude alebo tak. Náhodou sa mi ten angličan dosť páči, teda myslím tým spôsob výučby a tieto veci :D Nechápem, prečo som si ho nedala už minulý rok. Ale hlavné je, že ho mám teraz (-:

3. Dnešné cvičenie zo štatistiky bolo tiež vlastne v pohode. Vlastne, keby som nebola tak mierne ehm...mimo, tak by som možno z toho pochopila ešte viac, ale tak snažila som sa sústrediť čo najviac. :P A už sa fakt musím začať učiť priebežne, aspoň toto ( o dva týždne máme prvý test a ja sa ho už teraz bojím).

4. Neviem, či sa to ráta do včerajška alebo dneška, možno aj aj :D V krátkosti: posedenie v kuchynke, neskôr pokračovanie v bare, ochotný ujo barman, ktorý nás po záverečnej odviezol na druhý internát (kde som mimochodom bývala minulý rok), v ktorého klube sa konala pravidelná stredňajšia študentská párty a tak :-) a nebyť toho mladého taxikára, ktorý nás cestou späť previezol asi po celom meste,  (aby nahnal nejaké tie kilometre, možno :P) mohli sme aj nieč viac ušetriť :D ale tak to je už to najmenej. Skrátka, super večer/noc :-) Už len to ranné vstávanie potom (jediná nevýhoda vyučovania vo štvrtok :P)...

5. Ja som sa v tom Anglicku úplne odnaučila sladiť! Predtým som musela mať cukor (med) úplne všade, v čaji, káve...a teraz, urobím si kávičku 3v1, ktorú by som si niekedy možno ešte aj pricukrila, a teraz sa mi zdá úplne presladená! A dokonca aj čaj, ktorý musel byť sladký stále, mi teraz chutí aj taký čistý. No divné veci tam so mnou spravili :P Ale tak, nesťažujem sa, práveže to považujem za plus (konečne si vychutnám pravú arómu nápojov xD)

6. Teplý dlhý kúpeľ s knihou v ruke. Lepší relax na večer nepoznám (-:

12. deň

1. Dnes mám jazykový deň. Ráno som sa dorozumievala slovensko-poľsko-anglicky, o deviatej som mala seminár zo španielčiny a o tretej poobede z nemčiny. Keďže moje poznatky z posledných dvoch jazykov sú dosť biedne, väčšinu času som len sedela, počúvala, prikyvovala a usmievala sa (-:

2. Konečne som sa donútila k tomu, aby som si spravila úlohu z angliny.

3. Ak ostaneme v takej zostave, ako dnes, tak bude so mnou na neminu chodiť jedno také zlaté stvorenie, ktoré síce svojou hyperaktivitou a nie veľmi k veci poznámkami dosť vyrušuje, ale tak aspoń sa budem mať na čo pozerať :P

4. Spoločenský a diplomatický protokol - ďalšia oddychová hodinka.

5. Milujem tie buchtičky s orechami a javorovým sirupom. Pripomínajú mi Anglicko (áno, ešte stále sa tam chcem vrátiť).

11. deň

Dnes som taká skorá. Ale tak už mám po dvoch seminároch a aj ten čas mi stačil bohato na niekoľko zážitkov :D

1. Prezentácia z DET-ka. Všetko som to čítala a ešte som sa do toho aj koktala (namiesto mzda som vravela napríklad mda alebo zda, ale mzda bolo proste sakra ťažké slovo :D), ešte že to tam zachraňovala spolužiačka, ktorá svoju polku vedela už oveľa krajšie podať :P Nemám rada prezentácie a keď musím vravieť pred ľuďmi, mám z toho stres. Viem, že to nie je dobrá vlastnosť, ale prosto neviem, ako to ovplyvniť. Dobrá správa však je, že už mám potom a teraz budem mať až do skúškového pokoj :P.

2. Po stresoidnej hodine prišla "oddychofka" - gastronómia. Keď niekto začne vravieť o starovekom opekaní mäsa a pod., hneď prídete na iné myšlienky (-:

3. Zistila som, že v Anglicku, presnejšie v Londýne, sa nachádza nejaká Savoy street, kde sa jazdí po pravej strane kvôli polohe hotela Savoy. Zaujímavé.

4. Dnes naša lektorka (či prosfesorka, raz neviem, ako ich všetkých oslovovať :P) proste nezaháľala, čo sa týka hlášok a rôznych "doplnkov". Pri prednáške o čínskej kuchyni nám dala kolovať tie čínske paličky (skúšala som to podržať a asi by som sa s nimi veľa nenajedla) a potom vytiahla debničku, v ktorej bola ešte aj v takom vankúšiku položená fľaša - pravá čínska ryžová pálenka. Teda,tej pálenky tam už veľa nebolo, možno niečo naspodku :D a tiež nám to dala kolovať, so slovami: "Otvorte, ovoňajte, poprípade hoďte na jazyk." Mne to ale teda nevoňalo ani kus :P

5. "Každé víno, ktoré je šumivé, je iba šumivé. Za jednu fľašu pravého Šampanského by ste si mohli kúpiť štyri debne Huberta."

6. Jeden chalan z nášho odboru má také jasné modré oči, že až svietia a mňa to dostáva do stresu!

7. Po ceste námestím ma zastavili traja chlapi. Prvého, ktorý bol v sukni, či v šatách, či v čom, sa mi podarilo ešte odignorovať (ponúkal nejaké knihy). Po pár metroch však prišiel druhý, ktorý si ma už odstavil a chcel mi tiež vnútiť nejaké knihy o indických náboženstvách. Ako díky, ale na také vymývače mozgu ja proste nie som :D Tretí bol pantomímiak, v čiernom obleku a namaľovanou bielou tvárou, ktorý chcel, aby som mu podala ruku a potom mi ju aj pobozkal. Nuž toľko k dnešným divným ľuďom :D

10. deň

Viem, že som dva dni vynechala, ale v podstate sa počas nich veľa prevratných vecí nedialo (možno akurát to, že som sa v sobotu stretla s ľuďmi, ktorých som už dlhú dobu nevidela a som za to rada :-) aspoň trošku vybočenie z toho stereotypu) a celý čas som čakala na dnešok.

1. Mám internát. Ešte som v izbe síce nebola, ale zajtra sa už zrejme chystám presťahovať.
2. Hoci mám stále nejaké trošku divné obdobie, ale možno to bude aj tým chladnejším počasím (tak čo, ja som skôr na slniečko :P). Napriek tomu som však už kľudnejšia.
3. Na prednáške z DET-ka som rozvíjala svoje umelecké nadanie :D okraje poznámok sú celé obkvietkované a obmotýlikované.
4. Zistila som, že v stredu som to trochu prehnala a len všetkých obviňovala a pri tom som nebrala do úvahy aj iné faktory. Čiže aj v tomto smere je to už lepšie.
5. Ako..normálne som (až na pár výnimiek) dneska chápala, čo nám vysvetľoval na štatistike! Už len si to zapamatať do cvičení a hlavne do testu :P

Misia splnená! (-:

Síce som nevedela najskôr zaspať (neviem, presne kedy, ale bolo to v časovom rozpätí od polnoci do jednej), potom sa mi snívali nejaké čudné sny (ktoré sa týkali nejakých anjelov či padlých anjelov či čoho, ani sama neviem :D, človek musel dostať tri znamenia na hruď - nejaké škrabance, aby sa ním stal...jeden chalan dostal dve a už sa začal premieňať...a ďalej neviem :D neviem ani, akú úlohu som tam zohrávala ja, viem len, že som sa musela niekam dostaviť a s niekým tuším stretnúť), v pravidelných intervaloch som sa budila, zvoník ma potom zobudil o 4:00 (aj tak som už bola hore :P), vypila kávičku a šla na bus o 5. Dve hodiny som čakala, kým prišla vedúca, pomedzi to ma stihla vrátnička ešte aj "vykarhať" za to, že som si šla sadnúť na chodbičku, kde sa nemohlo ísť (:P), počúvala som zaradom všetky pesničky z playlistu v mobile a čakala a čakala...a bola som prvá :-) aa mám internát!
A síce bývam vraj v Poľkami (ktoré sú tu cez Erazmus), ale že vedia po Slovensky, takže fajn :D Uvidíme teda, ako bude :D
A škola mi začína až 10:40, čiže si idem asi ešte pospať, ak sa bude dať. :P

Waiting for the fight! :P

Dnes som akosi celý deň nejaká rozlietaná. Až teraz som si sadla, teším sa na písmenkovú polievku zo sáčka, ktorá sa akurát chladí (keďže som dnes stihla zjesť len ráno zvyšok orechovníka :P) a potom si budem musieť vymyslieť nejaký systém, ako si zbalím čo najviac vecí do čo najmenšieho priestoru. Síce v pondelok som tu zas (možno už v nedeľu), ale tak mne vždy všetko treba a bez niektorých vecí sa to proste nedá :D

V pondelok mi inak držte palce, idem sa biť, driapať, kusať, zubami nechtami! :D
Uvoľnili sa dve miesta na intráku a zatiaľ sme tri baby, čo majú záujem, ale ak sa o to rozšíri, možno aj viac. Čiže musím skoro vstať, aby som sa tam dostala prvá. Ako sa poznám, teraz budem celý víkend chodiť chodiť hore-dole po dome nervózna, kým nepríde pondelok. :P
Už aby to bolo, nemám rada čakanie...

9. deň

Dobre. Nebudem lenivá a dnes porozmýšľam aj nad nejakými pozitívami.

1. Škola mi začala až 10:40.
2. Konečne mám na angličtine angličana, a tak budem prinútená aj rozmýšľať a domýšľať si v tom jazyku, aj keď nebudem rozumieť a nie sa spoliehať na niekoho preklad.
3. Bolo pekne (áno, to tu musí byť! :D na október je to super počasie a ja sa z neho teším)
4. Stiahla som si ďalšiu časť z Gilmoriek. Idem asi pokračovať tam, kde som prestala minulý semester :P
5. Prechádzku poliami a lúkami som vymenila za prechádzku večerným mestským námestím. Je to tam pekné a také plné života (-: ...ešte ale nájsť niekoho, koho by som tam mohla vytiahnuť so mnou...
6. Prvý týždeň školy (úspešne) za mnou :-)

My to-do list

Pesimistické myšlienky zrejme nič nevyriešia, čiže som sa rozhodla zmeniť postoj a namiesto depkárčenia sa idem sústrediť na to, čo je pre mňa dôležitejšie. A hneď si to aj spíšem pekne do bodov, ktoré budú možno časom pribúdať a ktoré sa budem snažiť plniť. Uvidíme, ako to pôjde :-)

1. Sústrediť sa na školu a uvažovať o budúcnosti.
2. Eliminovať falošných ľudí. Praví priatelia sa ozvú sami.
3. Snažiť sa vychutnať každý deň robením vecí, ktoré ma robia šťastnou.
4. Namiesto depkárčenia nad zdanlivo neriešiteľnými situáciami sa radšej zamyslieť a skúšať hľadať riešenia. Ak neexistujú, nechať to tak.
5.Viac sa usmievať (niekde som čítala, že sa to môže cvičiť tak, že sa každý deň ráno treba pokúsiť usmiať aspoň na 5 cudzích ľudí...a potom to číslo zvyšovať...budem sa teda snažiť :-) )
6. Nerozmýšľať nad somarinami.
7. Viac sa pohybovať.
8. Nesedieť dlho za PC (ehm...to bude ťažšie :D)
9. Nájsť si brigádu, aby som si niečo zarobila a potom niekam vycestovať.
10. Vybaviť si prax v zahraničí.
11. Sledovať filmy v angličtine a najnovšie už aj v španielčine.
12. Učiť sa priebežne (ďalší taký trošku ťažší bod :P)
13. Dočítať knihy, ktoré som nedočítala.
14. Chodiť skôr spať (:P), aby som ráno mohla byť sviežejšia a vyspatejšia. :D
15. Tešiť sa aj z maličkostí.
16. Vedieť povedať svoj názor a stáť si za ním.
17. Každý deň si čítať tento zoznam a snažiť sa ho plniť.

Viem, že tu dnes nepíšem pozitíva, ale mám na to dôvody. Nieže by sa žiadne nenašli, doobeda to bol vlastne super deň, ibaže večer to celkom pokazil. Nejdem sa o tom rozpisovať, nechcem to tu kaziť nejakými ďalšími depresívnymi rečami, už včera som to prehnala, ale skrátka asi začínam zisťovať, že niektorí ľudia, ktorých som doteraz pokladala za priateľov, nimi zjavne nie sú.
A tak. Mala by som ísť spať, ibaže ani to sa mi nechce.

Občas príde aj tá depresívna chvíľka...

Nechcela som tu písať nejaké pesimistické články, ale teraz je mi to vlastne jedno. Možno to zajtra nakoniec aj zmažem, uvidím, keď si to prečítam s "čistou hlavou".

Neznášam, keď niektorí ľudia niečo zrušia na poslednú chvíľu. Ako, chápem, že majú na to dôvod, ale prečo potom namotávajú a nepovedia to hneď. Potom sa človek len chystá, teší...a...a nič z toho.
Mohla som ísť  hneď niekde inde a nie čakať "na Godota". Teraz je však už aj na to pozde. A to ma najviac štve.
A teraz tu len sedím, v byte, kde mám síce všetko, čo potrebujem, ale čo z toho, keď tu trpím sociálnou izoláciou. Musím sa ísť ešte opýtať na jeden intrák, či sa niečo neuvoľnilo, lebo tu mi po čase asi šibne.

A, viem, že sú aj horšie veci, toto je vlastne úplná blbosť, a tento článok píšem vlastne jedine preto, lebo ma prepadol náhly záchvat hnevu a ja sa potrebujem  vyventilovať. Najhoršie, že sa hnevám najviac sama na seba.

A chcem ísť do Anglicka. A chcem pána Culena. A zážitky a výlety a nie len spomienkové fotky. Jasné, som rada aj za ne, ale radšej by som brala niečo skutočné...

A už by som mala ísť spať, lebo tu už dosť pekne trepem :P

8. deň s pozitívami (-:

1. Mala som len jeden seminár a jednu prednášku.
2. Síce som začínala o pol 8 (strašne veľmi sa mi chcelo vstávať...), ale skoro som skončila. Bude to tak však len každý druhý týždeň.
3. Asi budem mať rada gastronómiu. Jediná výhoda nášho odboru - cestovný ruch je, že okrem tých ekonomických a matematických predmetov tam máme aj rôzne tie odlišné odborové, teraz je to napríklad tá gastro, v letnom zase Dejiny kultúry, čo môže byť tiež zaujímavé :-)
4. Dozvedela som sa, že Leonardo da Vinci pri portrétovaní Mony Lisy vymyslel sekáčik na mäso :D A že prečo má tá žena na tom obraze taký "záhadný" úsmev :P že by to nejako súviselo s tým sekáčikom? :D
5. Ideme von! Konečne! Dúfam, že to všetko pekne vyjde a bude dobre. Musí, musí! :P

7. deň

1. Bolo pekne :P
2. Prvý deň v škole mal aj svoje pozitíva aj negatíva, ale tak už som aspoň nesedela doma a nenudila sa :-)
3. Konečne som rozmýšľala nad inými vecami :D
4. Myslím, že manažment bude celkom v pohode seminár.
5. Kávička s Beatrix :-)
6. Čajík na internáte pri kamoškách a plánovanie nejakých tých akcíí, hádam aspoň dačo vyjde :-)

Aaa nevládzem už rozmýšľať, cez prázdniny to bola u mňa nulová mozgová aktivita a teraz naraz toľko, hlavne tá štatistika do pol 7 mi dala riadne zabrať, už som vlastne ani nevnímala, čo tam ten človek vraví :P pondelky budú asi najhoršie, no čo narobím. Ale tak hádam to nejako prežijem :D
Kokso, ja som už riadne mimo, asi pôjdem dnes spať skôr...

6. deň

1. Bolo pekne! (vôbec nevadí, že každý deň začínam buď počasím, alebo tým, že som dlho spala :D)
2. Boli sme na návšete pri starkej.
3. Prechádzka s Benym.
4. Koláčik pri druhej starkej.
5. Konečne som si nachystala veci na prechodné bývanie.

A zajtra do školy. Už sa aj teším, aj sa bojím, aj som nervózna a neviem, koľko rôznych pocitov sa vo mne ešte v túto chvíľu nachádza, radšej to nejdem rozoberať :D
Minulý rok som mala veľa "skratov", pri ktorých som sa chcela vykašľať na tú školu, ale akosi som to všetko nakoniec vydržala. Čiže uvidím, ako to bude teraz.

Mám byť optimistická? V tom prípade dúfam, že tento rok ich až toľko nebude.
Mám byť ešte viac optimistická? Dúfam, že zistím, že som si vybrala správne...
A dúfam, že sa stane niečo...proste niečo.Niečo dobré. Čo mi dá zmysel.