Pomaly a zároveň tak rýchlo...

Je fajn byť v akomsi "jemnom nabudení".

V takom tom pocite, že...niečo musím spraviť. A nemôžem to odložiť, lebo - skrátka to musí byť.
Osobne som inak veľmi silný prokrastinátor, napríklad včera som v rámci ehm...uvoľnovacej fázy (lebo však rozum potrebuje aj iné rozptýlenia, aby mohol neskôr lepšie pracovať) pozerala celé poobedie/večer seriál, ktorý som kedysi dávno sledovať prestala a rada by som sa prepracovala k aktuálnej časti :-) (myslím, že tých večerov bude potrebných trochu viac).

Napriek tomu sa už snažím vyhýbať tým totálnym deadlinom, kedy mi už zo stresu stoja vlasy všetkými možnými smermi, po celom stolíku sú odtlačky od šálok s kávou a ja až do poslednej sekundy netuším, či môj konečný výtvor prejde, alebo nie. Na minuloročnú podobnú procedúru s bakalárkou radšej už nechcem ani pomyslieť (občas mám fakt dojem, že pri istých veciach mám skôr viac šťastia, ako rozumu, ako sa vraví).

A tak, napriek tomu, že nemám rada presné plánovania (pár rokov dozadu som plány doslova nenávidela), predsa len môj diár v poslednom období doslova prekvitá rôznymi poznámkami. Už len ich aj dodržať (pevnú vôľu si precvičujem deň čo deň).

Don´t know, where I´m going, but maybe... it´s a good way after all

Toľko inšpirácie!

Aktuálne samu seba nechápem, prečo som sa doteraz vyhýbala niektorým sociálnym sieťam, zámerne ich ignorovala, lebo však...každý tam je, prečo by som sa teda mala pridať aj ja k tomu stádu?

Čiastočne som inšpirovaná jedným novým predmetom z tohto semestra, vlastne čo sa týka celkovo školy tu, zdá sa mi, že celkovo sú všetci vyučujúci akoby viac zanietení pre vec, snažia sa nás "navnadiť", aby sme sa sami zaujímali o veci okolo seba, vytvárali kreatívne nápady, ktoré možno ani nemusia byť úplne realizovateľné, ale o to nejde...ide to, že mám konečne pocit, na rozdiel od našich domácich škôl a vyučujúcich (česť výnimkám), že mám možnosť chodievať na prednášky ľudí, ktorí učia myslieť! V tom pravom slova zmysle myslieť.
Strategicky myslieť.
Inšpiratívne myslieť.
Kreatívne myslieť.

angledart.tumblr.com

Serva me, servabo te.

Konečne! Konečne po dlhej dobe!
...som našla knihu, ktorú som prečítala jedných dychom (takmer doslovne) :-)

Ten pocit, keď si prečítate recenziu a zrazu máte taký ten pocit, že toto je ono...toto proste musím mať! Ihneď! Aktuálne za to vďačím slečne Moonlight :-) (a určite odporúčam si prečítať, v recenziách a celkovo písaní je autorka macher :-).
Síce som nemala možnosť siahnuť po klasickej hmotnej verzii, ale v tomto prípade mi celkom stačila aj tá elektronická.

goodreads.com

Rýchlodeň končiaci o druhej poobede

Nemusíte tieto bláboly čítať :D Ja len tak... :D

Neviem, či mám skôr začať jesť práve dovarenú sáčkovú polievku, alebo dopiť kávu... :P

Dnes som mala celkom pekne ubehaný deň. Najskôr odísť skôr z hodiny, aby som stihla bus, ktorý išiel aj tak neskôr, ako ukazoval ujo Gúgl. Ale to by bolo ešte ok.
Je jasné, že štúdium a bývanie v zahraničí si zo začiatku vyžaduje nejaké tie papierovačky a oficiality. A tak som dnes mala byť o 13:00  na úrade, ktorý je na úplne opačnej starne mesta, ako univerzita (preto ten skorší odchod zo školy). Všetko by išlo hladko, keby si Lennie nezabudla na byte svoj pas, ktorý ma inak obvykle vždy so sebou (ako sa vraví, sh*t happens...). A hoci som aj mala pri sebe dve jeho kópie, tete za stolíkom to nestačilo a proste potrebovala ten originál. Tak, nuž čo, zobrať sa a ísť späť na apartmán, ktorý je cca 20-30 minút pešky vzdialený, pričom som sa musela ešte aj vrátiť do 14:15, pretože o tomto čase proste všetko zatvárajú. Ešte že existujú dobrí ľudia, ktorí ma odviezli na aute aspoň na byt :))

....odlet do teplých krajín :-)

No dobre. Idem písať, kým som v stave, že niečo napíšem :D
Aj keď to bude len také jemné zhrnutie, aktuálne som v takom zmiešanom akceptovateľo-očakávacom stave, keďže som opäť v niečom novom a bude asi potrebná chvíľka na aklimatizáciu :-)

Najskôr, čo sa týka januára, ten bol taká jedná veľká stresová bublina. Škola, skúšky, zdravotné a iné problémy, všetko sa to len navaľovalo a...môžem povedať, že som rada, že ten mesiac skončil. Ale však asi musia byť asi aj také, už len pre uvedomenie si a vďaky za ten pokojný čas, človek to vie potom akosi viac oceniť.

A teraz...nespomínala som to tu, a v podstate veľa ľudí sa to tiež dozvedelo na poslednú chvíľu, ale...
študujem na Mallorce.
Erasmus vybavovaný takpovediac na poslednú chvíľu, ale podarilo sa, a tak sa teraz druhý deň snažím so všetkým zoznamovať, orientovať sa a tak podobne :-)
Dokonca som akosi aj zabudla popri všetkých tých vybavovačkách aj fotiť. Jediný raz, čo som fotila, bolo ešte pred letiskom, keď som čakala na autobus, ktorý ma viezol k bytu. Aj to len kvôli slnku :D

Ráno o pol 9 a stačila mi len mikina. Celkovo je tu okolo 20 stupňov, čo je super počasíčko :-)

Inak, učím sa, že pozdravovať sa musím Ola! a namiesto Thank you je lepšie povedať Gracias :-))
Toľko na začiatok, držte mi palce, nech to tu do toho júna/júla vydržím :P :-)