Let´s summer begin!

Už som sa znova dlhšiu dobu neozvala, tak to idem napraviť, aspoň tak v skratke :-)

Po tom, čo som spravila poslednú skúšku, išli dni dosť rýchlo. Chcela som napísať niečo o mojom "rozhodovaní sa" ohľadom ďalšej brigády, ale akosi som sa už k tomu nedostala. Behanie po obchodoch, rôzne posledné vybavovačky, balenie :P atď...

Na toto leto som si znova vybrala USA.
Neviem prečo, mala som v hlave množstvo dilém...ísť niekde inde? A ak áno, tak kde?
Ale niekde v kútiku mi stále nedalo pokoj toto. A tak som si povedala, plavčícka licencia mi platí 2 roky, idem to teda ešte teraz využiť.
Trošku som sa obávala toho, že budem znova na tom istom mieste, kde predtým. Síce, boli tam aj isté výhody, hlavne čo sa počtu hodín týka, ale na tom bazéne som mala celý posledný mesiac depky a už to miesto radšej ani nechcem vidieť :D Aj keď, niektorých ľudí, ktorí v tej lokalite bývajú, by som ešte rada stretla.
Vtedy som bývala v Marylande, teraz je to Virginia. Presnejšie Alexandria, také mini mestečko, ktoré vám ujo google určite nájde ;-)
Zatiaľ som tu len jeden deň, takže ešte nemôžem nič viac povedať. Akurát, že znova bývam s ukrajinskou národnosťou, tentokrát sú to dve baby a jeden chalan. Ale mám taký pocit, že nejakí ľudia ešte prídu, predsa len sme ešte v polke mája.
Dnes mám taký voľný deň, takže aj preto len trčím na nete (aj keď znova nemáme wifi priamo v našom apartmáne, uvidím, či sa s tým bude dať niečo po čase robiť) a rozmýšľam, ako zmysluplne využiť čas. A čo variť :D Ach, znova to varenie a vymýšľanie lacných, ale dobrých variant :D Zatiaľ som si spravila akurát tak sáčkovú polievku, večer sa hádam už zmôžem aj na niečo iné :P.

Ako inak, znova som si začala písať prázdninový denník. A vytvorila som si pre to pekne nový čistý dokument. Nech sa mi tam už nemieša minulý rok. Ten už bol, je pekne zdokumentovaný, ale teraz je čas znova na niečo nové. Prídu nové zážitky, noví ľudia...všetko ide od začiatku :-)
Takže som zvedavá, čo mi toto leto prinesie.

Finish!

To množstvo protichodných pocitov. Doslova.
Komplikované, keď má človek takú komplikovanú povahu. Alebo len komplikované myšlienky?

Počúvam Arctic Monkeys. Nejako som im v poslednom čase podľahla.
A všetko to začala pesnička Do I wanna know?

Takže...Do I wanna know?

Okey, šibe mi. Asi.

Najskôr prudko endorfínový stav, vďaka výsledkom z toľko obávaného opraváku z účta...a zároveň výsledky zo seminárky zo sociológie. Že B? Are you kidding me? :D Asi sa mu tie moje "sociologické bláboly" predsa len niečím zapáčili. Whatever, I am happy!

A neviem, prečo znova začínam s angličtinou.
Možno sa len potrebujem dostať opäť do cviku.
Pred prázdninami.
Áno. Keďže kvôli jednému úžasnému predmetu ešte zo zimného semestra budem zrejme (dúfam) štátnicovať až v januári, rozhodla som sa, že to premením na výhodu.
A tak odchádzam do neznáma už o 6 dní.
Však o tom možno ešte pozdejšie... (-:

V podstate...je mi fajn.
Len že sa mi do toho prudko endorfínového stavu ešte miešajú rôzne ďalšie protichodné pocity.
Stres z blížiaceho sa odchodu?
To, že sa znova ozval Vtipný?
Áno, som rada. Len...stále, keď vidím niečo v spojitosti s ním, niečo sa vo mne ešte pohne. A ani neviem, ktorým vlastne smerom. Asi najskôr všetkými možnými smermi naraz...

Ale jasné, všetko je len v mojej hlave. A je len na mne, ako zareagujem na valiacu sa lavínu myšlienok a pocitov.
Preto...sa dnes musím hlavne sústrediť na úspešne ukončený letný semester a...ide sa povzbudzovať našich v hokeji! ;-)

Zastrčiť tú prokrastináciu do obálky, poriadne zalepiť a poslať niekam ďaleko bez spätnej adresy...

A znova tá prokrastinácia.
Už sa aj hanbím to tu dookola písať.
Takže toto je aspoň pre najbližšie obdobie posledná zmienka o mojej prokrastinácii.

Ale dnes som sa náhodou prinútila pozrieť sa aspoň na jednu časť. Že zmeny základného imania v rôznych typoch spoločností...
Najlepšie, že ja viem, že pokiaľ by som som mala pevnú vôľu, ja sa to účtovníctvo do piatku naučím. Keby som sa tomu venovala dovtedy pravidelne každý jeden deň. Viem to.
Ale pri mne je najťažšia tá časť - prinútiť sa k tomu vôbec si sadnúť.
A druhá najťažšia fáza - keď si už aj k tomu sadnem, prinútiť sa ROZMÝŠĽAŤ.
A nielen dookola si vravieť, že som z toho debil.

Inak som si dnes prešla hneď niekoľkými hudobnými fázami...od dokonalého Jareda (och, toho chlapa chcem raz vidieť naživo :P), cez rôzne "rádiové" pesničky...a aktuálne si dookola púšťam Stereophonics - Indian Summer. Ani neviem prečo...proste tá pesnička niečo v sebe má :P

It was a cold September, before the Indian Summer...

A že som si chvíľu písala s Pohoďákom (kamarátom z Turecka). Joj, zlatý to chalan :-) Dúfam, že ho ešte niekedy v budúcnosti stretnem.

A taktiež ma dnes ráno po niekoľko mesačnej pauze prekvapila správa od Vtipného...

A teším sa, že mi dnes dávajú X-menov :-) First class som ešte nevidela, takže kašlem aj na reklamy a ide sa pozerať! :-)