Ten náhly euforický pocit, ktorý vás zaleje pri prvom dúšku kávy. Minimálne v tých dňoch, keď skrátka máte čas si ten moment vychutnať a nič vás nenáhli.
A je úplne jedno, či je to kávička z koťoga, ako v to dnešné ráno, alebo vanilkové latté zo staničného automatu, pri včerajšom čakaní na autobus. Práve vtedy mi tak fajn padlo, že ten euforický pocit trval ešte aj po ceste domov :D Čo je ale zvláštne, pri tom čakaní, spolu s ostatnými cestujúcimi, som si uvedomila, že mi to v tú chvíľu vôbec nevadí, práve naopak, akoby som skrátka už bola s podobnými situáciami tak stotožnená, prestupy, medzipristátia, rôzne presuny...že keby existovali minulé životy, tak som minimálne v jednom z nich nomád, v tom pravom zmysle slova :D
Opäť ma akosi prepadla chuť niečo písať, ale keďže sú to len také záblesky a neviem aktuálne "vyformovať" niečo celistvé, asi to vidím skôr na čítanie. Kedysi som si v akcii kúpila celú sériu Divergencie, z ktorej som prvú časť už síce čítala (tuším aj videla), ale keďže to bolo už dávno, pustila som sa do toho znova...nuž uvidíme... :-)
pondelok 18. novembra 2019
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
Nostalgia za starými poviedkami a znovuobjavenie existencie seriálov
Mám nejaké vákuové obdobie, vo všetkých oblastiach. Doslova. Možno aj preto som sa po dlhom čase dala na pozeranie seriálu. Dokonca dvoch. ...
-
Raz nepochopím ten čas. Ako ho môže človek zakaždým vnímať až tak rozdielne? Pozerám si články presne z týchto dní, týchto mesiacov - ale...
-
Konečne slniečko :-) Človek má hneď lepšiu náladu a všetko ide akosi ľahšie. A ešte keď vidí pred sebou pár voľných dní...no dobre, až ...