Eco(lazy)logical

Občas ma pochytí taká uvedomelá chvíľka, že si chcem konečne dokončiť všetky povinnosti, čo treba, aby som skrátka od nich mala konečne pokoj a mohla sa venovať veciam, čo ma zaujímajú.
Nakoniec to však veľmi často skončí tak rýchlo, ako to začalo, alebo napríklad tak, ako dnes: pustím sa do písania ďalšej časti diplomovky, istú chvíľu mám v hlave normálne aj nejaké nápady na zmysluplné vety, ktoré sa však do wordu prenášajú akýmsi pomalším tempom a spomaľuje to napokon do štádia, že keď mám opisovať ďalšiu tabuľku z dotazníka, zrazu zistím, že mám pri nej dokopy jednu a pol vety, aj to v štýle, že by ju vedel lepšie zoštylizovať a kvetnatejšie opísať žiak základnej školy. Až sa nakoniec opäť na všetko vykašlem a dokument zatváram. Alebo ho nechám otvorený (len pre istotu), pustím si nejakú muziku (najlepšie agresívny rock), v chvíľkovej trpezlivosti ešte pozerám na ten dotazník a keď ma prejde už aj tá posledná trpezlivosť, na dnes to vzdávam.

Neviem. Na jednej strane to už chcem mať konečne po tých šiestich rokoch z krku, na druhej je k tomu sakra ťažké sa prinútiť. Alebo skôr zotrvať. Občas som fakt lenivé hovädo.

Počúvam novú pesničku, ktorú nahrala miestna kapelka. A spomínam na to, ako sme pred cca dvomi mesiacmi s kamoškou sedeli v jednom bare a čakali, kým začne istá vtedajšia akcia. Bolo tam zvláštne prázdno a okrem nás v tej časti miestnosti bol obsadený už len jeden stôl. Tak sme sa v pohode rozkecali (však baby, ako inak). Pritom, ako sme opisovali naše "znalosti" albumov a piesní spomínanej miestnej kapelky, ktorá mala hrať ako prvá, sa mi zdalo, že je tam zrazu ešte tichšie. Viete, taký ten divný pocit, že vás niekto "náhodou" počúva. Samozrejme som ten pocit ignorovala a sústredila sa ďalej na svoje odborné rozoberanie. Až kým nenastal čas ísť a aj v spoločnosti neznámej dvojice chalanov obďaleč pri stole, sme sa nevybrali na miesto koncertu. Zlatí, ešte nám aj podržali dvere, keď sme vychádzali.

Nespoznala som ich dovtedy, kým nestáli na pódiu. Boli to gitarista a bubeník. 

Asi tak by som opísala moju úžasnú schopnosť rozpoznávať tváre. A všímať si okolie. Kým do mňa nasilu neštuchnete, nekopnete, či iným podobným spôsobom na seba neupozorníte, nevšimnem vás, ani keby ste prechádzali po ulici tesne vedľa mňa. Viete, ja si väčšinou žijem vo svojom svete. Až na svetlé ojedinelé chvíľky, ktoré však prichádzajú veľmi zriedka. 

Mala by som opäť začať praktikovať mindfulness...

Mimochodom, viete, že dnes je Deň Zeme? 

Ak by ste mali záujem spraviť aspoň malé symbolické gesto, použite namiesto klasického uja gúgla na prehľadávanie jeho ekologickejšieho brata (alebo sestru?) :)

ECOSIA

Conneceted to the Rhythm (2)

Len tak...keď opäť prší...a sneží...a apríl sa blázni... Potrebovala som to dopísať.
Posledný sladký článok, nateraz. 
Naozaj.

(sweet) holiday mix O:P

Je ozaj reálne možné, že "láska" omladzuje?
Nie, nebojte sa, nejedná sa o mňa (to bude musieť ešte pekných stokrát napršať a uschnúť, kým sa ja dostanem do "normálneho" vzťahu...ak je to vôbec aj reálne možné 🙈).
Ide o jedného človeka, ktorého som zazrela po dlhšej dobe...a skrátka som ho normálne nespoznávala. Doslova akoby bol minimálne o päť rokov mladší (po boku novej priateľky) a ešte s tým infantilným výrazom v tvári...že lool 😄. Ale to len pomimo, že je to skrátka zaujímavý jav a ako, mohol by niekto vymyslieť dáky experiment na dlhovekosť na základe zaláskovanosti a potom namiešať kvázi elixír...no toľko vecí by sa vyriešilo! Ani kameň mudrcov nebude treba hľadať 😊.

☔☔☔

Sviatky inak v pohode, po minulom roku poviem len toľko, že som rada, že som ich mohla stráviť doma s rodinou a...môj "tichý manifest" je taký, že ich nebudem skrátka nikdy hejtovať, nech si každý hovorí, čo chce :P.

☔☔☔

Včera som mala akúsi krátku "rovnovážnu" chvíľku, že som si v hlave ujasnila pár vecí a hodnôt, na ktoré stále občas zabúdam. A cítila som sa pri tom fajn. 

Jediná škoda, že tá chvíľka bola taká krátka...

(Ale niektoré veci som sa predsa len snažila zavesiť na svoju imaginárnu tabuľku a pekne ich dvojito podčiarknuť fixou s neidentifikovateľnou farbou).

☔☔☔

Taktiež, keď už som začala s tým romantikuš úvodom, sa musím priznať (😊),  že som si v poličke pred pár dňami našla svoj tuším úplne prvý "pravý" historicko-ľúbostný román, ktorý som čítala kedysi dávno ako stredoškoláčka a bolo to pre mňa no,..povedzme, že dovtedy som sa zásadne venovala len čisto fantasy literatúre :D ...a vlastne aj potom :D (a zaujal ma preto, že sa hlavní hrdinovia najskôr silno nenávideli a nevedeli zniesť...také moje :P). Rozhodne to ale aj tentokrát bolo také milé cukríkové rozptýlenie (akosi mi v týchto daždivých dňoch práši na mozog a hľadám akúkoľvek podobu endorfínov, haha :).

Ako ste inak sviatkovali vy? Úžívate či hejtujete? (-;

Connected to the Rhythm

V takéto sychravé dni máva človek väčšinou náladu len tak sa skryť pod deku, nanajvýš v spoločnosti knihy či seriálu. 
Ja som v ten dnešný cestovala autobusom a pri pozorovaní okolia som si púšťala španielske rytmy. 
A pri tom mi napadlo toto.
Aj keď ku písaniu som sa dostala až teraz v noci.
Fikcia či skutočnosť? ;-) Zaujímal by ma váš názor.
PS: pokúšala som sa zachytiť atmosféru a emóciu, neviem, či sa mi to podarilo.

...so long we'd become the flowers

Nechápem...

Ako môže byť jedna pesnička tak pekná a tak...MORBÍDNA?

I have never known peace

Like the damp grass that yields to me

I have never known hunger

Like these insects that feast on me

Mám rada Hoziera, má veľmi zvláštny, identický, hlboký hlas.
A krásne piesne. Aspoň väčšinu.

Ale čo je akože TOTO?

Dovoľujem si pridať túto ešte krajšiu verziu, v podobe duetu. 

Na počúvanie je to úplne dokonalé, doslova lahodiace pre uši.
A aj pre oko.

Až kým za nezapočúvate. A nepozriete si text, v ktorom skrátka niečo nesedí.

We lay here for years or for hours

Thrown here or found

To freeze or to thaw

So long we'd become the flowers

Two corpses we were

Two corpses I saw

And they'd find us in a week

When the weather gets hot

After the insects have made their claim

I'd be home with you

I'd be home with you

Som zmätená. Úplne. 

Pretože na počudovanie, ono mi to normálne v tomto prípade takto dokopy sedí...

#nepodstatné blúdenia v časoch minulých

Je zvláštne začítať sa do starých denníkov a zápiskov, a o to viac, keď v tých riadkoch sami seba nespoznávate. Akoby ste boli bol v tom období úplne iný človek.
Je ale možné počas pol roka deň čo deň písať úplne o tom istom, točiť sa v tých istých temných vodách, akoby bola vaša myseľ zacviknutá v akomsi kolečku, z ktorého sa nie a nie vykrútiť?
Ale nie o tom som chcela.
Vlastne, len tak kúsok.
Úplnou náhodou sa v tej divnej zahmlenej kaluži objavil jeden zvláštny deň. Ktorý akoby na chvíľu všetko osvetlil. Zhodou okolností prišla chvíľa, kedy som si písala s jedným človekom, vlastne o nejakých totálne nepodstatných veciach. Ale len vďaka tomu som po dlhých bezspánkových, či polospánkových nociach s divnými snami konečne spokojne zaspala.
Zabudla som na to. Až teraz po prečítaní sa mi v mysli vybavil ten akoby zázračný pocit. Úľava. Záchrana. Vďačnosť.

Ja len že...asi by som sa s tým človekom rada stretla...hm.

Trojbodkový MAREC :-)

Na dnešný deň mám konečne opäť nejaké tie "pracovné" plány (musím si poklopkať, aby pekne vydržali), ale skôr, než sa do nich pustím, mám chuť na niečo kreatívne, a tak tú chvíľu využijem na tento článoček.

Marcovú trojbodku začnem ako obvykle, knihami. Na rozdiel od minulých rokov som aj ja konečne (aspoň na moje pomery) zapadla medzi tých, ktorí nenadarmo nazývajú marec mesiacom knihy. Prečítala som naozaj peknú kopu stránok a som za to na seba pyšná (:D haha, že ozýva sa zo mňa opäť narcis), hoci to bolo často na úkor iných vecí, ale beriem to tak, že čítanie skrátka zmysluplná činnosť JE, a preto sa nebudem ospravedlňovať a mať výčitky 🙈.

• Knihy, ktoré som v marci prečítala:

➹Jonas Jonasson - Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol
Úžasná kniha, pri ktorej som si užila plno zábavných chvíľ, už len vďaka všetkým tým absurditám, nad ktorými môže kopa ľudí len krútiť hlavou, že ako nie, ale v rámci toho, že ja sama som občas absurdný človek, ktorému sa stávajú rôzne absurdnosti, som sa predsa len vedela s postavami stotožniť a áno, páčilo sa mi to :-)

➹Megan Shepherd - Dcéra Šialenca

O tejto knihe som sa už nedávno zmieňovala, preto opis preskočím.

➹Patrick Rothfuss - Meno Vetra

Aj na túto tému som tu už niečo spomenula, ale nedá mi a opäť to musím napísať. 

Re-reading tohto dielka bol zatiaľ asi najlepší knižný nápad tohto roka, vďaka ktorému sa opäť prebudila moja fantázia, nielen premýšľacia, ale aj spisovateľská a ak aj v blízkom období nevyjde tretia časť (chcem ozaj až tak veľa?), rada by som v podobnom žánrovom duchu pokračovala aj naďalej (takže ak máte nejaké typy na podobnú literatúru, sem s nimi! :D).

➹Patrick Rothfuss - Strach múdreho muža

Ako som asi po týždni prečítala prvú 640 stranovú knihu, samozrejme mi to nedalo a musela som si vyhľadať ihneď druhú časť. Hoci slovenské výtlačky sú už skoro všetky rozpredané (a český som nechcela kvôli menám), predsa len v jednom kamennom kníhkupectve sa ešte posledný našiel, nuž som sa tam zavolala a hneď na druhý deň som si do neďalekého mesta spravila výlet vláčikom a knižku som dostala ešte aj so zľavou (pre kúsok starší obal). Po ceste som si dokonca stihla spraviť aj niečo k diplomke. Kiežby všetko išlo tak jednoducho, ako vtedy... A bol to fakt krásny slnečný deň! :-)

Ešte musím napísať, že posledných cca 100 strán som dočítala až teraz v apríli, ale keďže tá väčšia väčšina bola v marci, rátam ju ešte k tomu mesiacu :-)
PS: je celkom možné, že sa tu ohľadom tohto príbehu (minimálne istých postáv) ešte budem niekedy rozplývať :P.

  

➹➹➹

Štyri knihy možno nie je nič výnimočné (hoci ok, minulý rok som prečítala toľko všetko dokopy :D), ale keď si zrátam strany, vychádza mi číslo 2100 a to už niečo je! 😋

➹➹➹

Oničomčiny

Moja lenivosť opäť prekvitá až do takej miery, že si želám, aby existoval nejaký zázračný prútik a stačilo by ním mihnúť a veci by sa spravili samé. Myslela som si, že po peknom slnečnom víkende načerpám nové sily a moja pozastavená diplomka sa bude písať takpovediac sama od seba, no opak je žiaľ pravdou. Bojím sa reakcie profesorky, keď jej oznámim, že chcem ísť až na druhý termín, keďže ona si bola akosi úplne istá, že to dám už teraz. Haha, do mňa asi nie je veľmi užitočné vkladať veľké očakávania. V tomto ohľade mám tendenciu ľudí skôr sklamať. Najhoršie, že mňa to akosi ani nejako nežerie. Toľko k mojej vysoko pohodlnej časti.

Vlastne ani neviem, prečo tu teraz rozoberám také "oničomčiny", asi len mám potrebu nejako to zo seba dostať a pri písaní sa vo mne usádza akýsi odľahčujúci pocit. Ktorý síce nič nevyrieši, ale aspoň už nie som v takom štádiu nervozity, ako na začiatku. A áno, uvedomujem si, že na svete sú oveľa väčšie problémy a v podstate som aj rada, že aktuálne riešim len tieto "oničomčiny", ale je to v tomto období to najaktuálnejšie, keď už v tej emocionálnej fáze to stagnuje príliš dlho a na nejakú pracovnú činnosť som sa do leta rozhodla tak trošku vykašľať (aj kvôli tej diplomke, ktorú nepíšem). Opäť mi chýba nejaká inšpirácia, zanietenie pre vec, ale nie len nejaká jednodňová, ako to u mňa zvykne, ale proste niečo, čo by ma držalo dlhšiu dobu a dávalo mi pocit stále napredovať. Takto sa totiž cítim úplne zbytočne a tie "školopovinné" veci mi prídu ešte zbytočnejšie. A nudia ma.
Kokso, znova sa zo mňa stáva akýsi pasívno-agresívny mumľas, mrdnite ma prosím niečím po hlave.

Hm...nejako takto pred rokom som natáčala video na pláži a začala mi jedna z doteraz najnabudenejších fáz môjho života...kiežby sa chcela vrátiť...