To live the moments

Chcem žiť s vášňou a chuťou k životu.
Vychutnávať si aj všedné momenty výnimočným spôsobom.

Vôňu a chuť jedla.
Doobedný pomaranč. Každý jeden kúsok.
Popracovný úžasný karamelový muffin cestou po nočnom pobreží.
Ľadovú kávu cez tie najhorúcejšie dni.

Obklopovať sa inšpiratívnymi ľuďmi.
Novými názormi a  prístupmi.
Počúvať.
A rozmýšľať pri tom o vlastných snoch.

Večerné posedenia pri vínku a rozoberanie života.
Úsmevy pre ľudí, ktorých každý deň stretávame.
Večerné nákupy zeleniny a ovocia v tom maličkom stánku a milý predavač, ktorý vždy zaželá niečo pekné na rozlúčku.

Chcem si vychutnať každý závan vetra, zavrieť oči a počúvať zvuk morských vĺn.
Hľadať a nachádzať inšpiráciu vo všetkom.

Lebo nakoniec je to to jediné, čo za to všetko ozaj stojí.

Lost in stereotype..

Čoraz častejšie nadobúdam pocit, že moja denná energia vôbec nezávisí od dĺžky spánku v noci. Inak si neviem vysvetliť, prečo som občas energickejšia po štyroch, aj to roztrhaných hodinách, ako po tých dokonalých ôsmych.

Opäť som v akejsi fáze absencie inšpirácie. Možno mi chýba deň pre seba, zajtra si ho hádam už doprajem, keďže budem mať po 9 dňoch konečne off :-).
Potrebujem sa niečím nadchnúť, nadobudnúť pocit, že všetko má nejaký význam, opäť nájsť stratenú motiváciu.
Alebo chcem znova len ten dážď a čokoládový puding...
Znova sa akosi strácam v stereotype.

Let´s dance in the stormy weather... :-)

Prší! Prší! Prší!!!
A vraj je to tu do októbra totálne absurdné :-)

V mojom svete už asi naozaj slovíčko "nemožné" prestáva existovať...

A tak...
som plná endorfínov, mám chuť sa vyzuť a ísť si zatancovať v daždi...
a točiť sa dookola, až kým sa mi nezakrúti hlava...

pinterest.com

odpočítavam posledné dni
mám pocit, že tento posledný mesiac prejde totiž extrémnou rýchlosťou

preto ich chcem využiť na maximum

nočné váľanie sa po schodoch s Kreatívnym
vraj som zabudla chodiť :P stáva sa...
spánok na pláži
a mobil ocitnutý sa zrazu v mori...(nefunguje...aj to sa stáva...)
...snažím sa dávať dokopy roztrhané spomienky...

***
Dnes to bude v práci zaujímavé...
ale nech len prší ďalej ;-)
Kávička, muzička, ide sa!

Turn to melancholy

Keď sa človek cíti tak nejako sám...
A ani tie občasné rozptýlenia nemajú žiaden význam.
Keď chýba niekto, na koho sa možno spoľahnúť.
A rozprávať sa bez strachu o všetkom, čo práve letí hlavou.

Také divné prázdno.

Pokusy o hľadanie významu vo veciach naokolo.
Nové miesta, no sú tie správne?
Ktoré miesto je to správne? Kde je?
Existuje vôbec...?

pinterest.com