Ako počúvanie starých, nevtieravých piesní.
Pochlipkávanie bylinkového čaju.
Čítanie knihy, s tým, že ten text naozaj vnímate.
Občas je to fakt ťažké, v tejto minimalistickej rovine.
Bez tých všetkých okolitých "ruchov" naokolo.
Keď práve z tej jednoduchosti prúdi nová sila. Jemné nadšenie.
Práve preto, že je tých chvíľ tak málo, som za každú jednu vďačná.
Kiež by boli častejšie...
Človek práve v týchto momentoch nachádza v sebe taký ten vnútorný hlas. Kreativitu. Našepkávanie toho, čo je asi správne.
