nedeľa 3. mája 2020

Random

Úprimne, už mám akosi väčší problém s opisom svojich myšlienok na tomto mieste. Neviem, či je to len strach a a akési vlastné stráženie si súkromia, alebo skrátka už tá potreba nie je až tak častá, a tým sa stráca aj moja schopnosť vystihnúť všetko do hĺbky.
Rada by som sa ale vrátila aspoň k písaniu poviedok, hm...
Dlho som nepociťovala žiadnu inšpiráciu, ale včera ma akosi niečo "nakoplo" a normálne som čosi vyprodukovala. Aj keď sú to tiež v podstate len random riadky bez nejakej formy, ale pomáha to ventilovať emócie. (Určite pre tieto momentové písaníčka odporúčam aplikáciu Mirakee ;-)

Káva a Lazy Chill Afternoon playlist na Spotify mi tiež dnes pomáhajú dostať sa do tej prítomnej chvíle. A verte mi, že v posledných dňoch je to pre mňa dosť ťažké. Možno mi chýba nejaká fyzická aktivita, minimálne prechádzka v prírode, ktorá musela teraz na pár dní počkať, keďže sa mi podarilo vytknúť si členok. Na schodíku. V tme.

Je divné, keď vidíte, že miesto, ktoré pre vás kedysi dávno tak veľa znamenalo, sa úplne zmenilo. Akoby vlastne už ani vôbec neexistovalo a je z neho čosi iné. A to som si kedysi akosi ani nechcela priznať, stále som verila, že príde čas, kedy sa tam budem chcieť vrátiť a bude to také isté, budem tam cítiť tú atmosféru, ktorá tam bola predtým a všetko sa skrátka vráti späť. Ale, žiaľ, takto to nefunguje. A možno som to už vedela aj predtým, len som stále akosi dúfala...v niečo.
Nie som však sklamaná a vlastne necítim nejaký negatívny pocit, len je to...divné. Divné vidieť niečo zmenené a iné.

(P.S.: Chcela som tu pridať fotku skákajúceho zajaca, ktorého sa mi podarilo odfotiť ešte pár dní dozadu, ale...k tomuto článku to akosi nemá žiadnu asociáciu, tak možno inokedy :P a jo, skúšam fotiť konečne na normálnom "veľkom" foťáku :).

Nostalgia za starými poviedkami a znovuobjavenie existencie seriálov

Mám nejaké vákuové obdobie, vo všetkých oblastiach. Doslova.  Možno aj preto som sa po dlhom čase dala na pozeranie seriálu. Dokonca dvoch. ...