Och, tie moje platonické lásky...že chýbali ste mi :D Ale to neznamená, že teraz musí prísť výbuch! :P

Mám rozpísané dva prudko depresívne články.
Ani jeden sa však akosi nedočkal konca :P (áno, raz nás "prepadli" chalani zo Srbska a druhýkrát ma vyľakal náhlou návštevou náš supervisor, až tak, že mi takmer vyletelo pero z ruky - písala som totiž na papier a ten papier vzápätí rýchlo pokrčila na čo najmenší kúsok... každopádne, po oboch prípadoch sa mi nálada akosi zmenila a tým pádom zostali moje depkoidné úvahy nedokončené).
A teraz...snažím sa rýchlo niečo načmárať, kým sa nachádzam v akomsi divnom nadrogovanom stave, kedy sa mi chce len smiať a radšej nad ničím konkrétnym (ehm ehm) nepremýšľať.
No som však zvedavá, do kedy mi tento stav vydrží. Obvykle ma rýchlo prejde a znova sa vraciam do normálu, teraz sa ho však snažím udržať čo najdlhšie, lebo sa nechcem vrátiť tam, kde som bola predtým.

Ale už to začína pomaličky opadávať, takže takto narýchlo. :P
Dôvod môjho nadrogovaného stavu?
Že...nikto neuhádne, však? :D
Samozrejme, ďalšia platonická láska na obzore :D
A jeden z dôvodov mojich občasných depiek a dilém?
No že čo robiť???
Znova si pripadám ako blbé decko, ktoré nevie, čo chce. :P
Ale sakra, ako zo seba dostať niečo zmysluplné, keď jediná vec, ktorá vám letí hlavou, keď ten niekto vojde do miestnosti, je, že po ňom chcete prosto skočiť?? :D (okej, dnes som ho chcela pre zmenu utopiť...nevermind :D).
A keď si to všetko navyše musíte ešte v hlave prispôsobiť do vhodného anglického tvaru?
No...nemožné. Pri mne.
A ako nerobiť zo seba debila, už len tým, že hľadáte v zložke plnej papierov jeden konkrétny list, ktorý tá konkrétna osoba len pred pár minútami pre vašimi očami zobrala (táto veta asi nedáva zmysel, nevadí, aktuálne mám problém so slovosledom, v akomkoľvek jazyku :D).

Ok. V prvom rade, dýchať.
Dobrá správa je, že platonické lásky sú neškodné :-))))
Zlá správa je, že táto konkrétna je až tak nevyspytateľná a náladová, že tou svojou nestálosťou vyvoláva v mojej hlave len stále väčšiu zmätenosť a...zvedavosť.
Horšia správa je, že keď sa nad všetkým snažím zamyslieť triezvo (:D), táto osoba je prosto...nedosiahnuteľná. Pre mňa. A pozor, nielenže nedosiahnuteľná, ale aj istým spôsobom zakázaná.
A najhoršie na tom je, že...ja prosto neviem odolať zakázanému... :P

Okej. Mala by som ísť do postele. Vzhľadom k tomu, že som spala minulú noc asi 2 hodiny.
Však je úplne super, keď vám váš supiš pupiš supervisor oznámi, že na ďalší deň ráno o pol 6 máte lifeguardsky tréning/skúšku/whatever-it-was a vy máte na znova-preštudovanie všetkého tak jednu noc?
Ale o tom možno nabudúce.
Mimochodom, napriek mojej depke z toho, že som niektoré veci zmrvila, ma nakoniec v práci prekvapil slovami "Good job.".

Ok, ale už fakt musím končiť.
Dáva vôbec tento článok zmysel?
Lebo mne už nie :D
(A ten názov si tiež nevšímajte, ten som vymyslela ako posledný a to mi už nemyslelo vôbec).
Ako sa inak máte? :-)

Changeable

To počasie sa tu mení presne tak ako moja nálada v posledných dňoch. Ale fakt, najskôr to vyzerá, že bude pršať a o dvadsať minúť čistá modrá obloha, horúco, až sa idem roztopiť a počkám si hodinku a znova mraky. A takto sa to dnes opakuje celý deň. Taká nestabilita počasia sa môže zažiť len tu. :P
A áno, moja nálada. Tá je taktiež nestabilná. To slovo sa teraz na ňu hodí že úplne.
Ale inak, mám dnes voľno, a tak som sa to snažila využiť tak, že som trošku pobehala (konečne po dlhom čase :P) obchody a teraz len len leňoším za pc (akože niežeby mi to prospievalo, ale aspoň sa teším, že máme konečne wifi aj v našom apartmáne, doteraz som musela chodiť do visitor centra, čo síce nebolo veľmi ďaleko, ale proste, komu sa chce trepať ešte večer po práci na koniec ulice...no mne nie :D).

A viem, že nepridávam články. Úprimne, nechce sa mi. A každý deň sa k tomu vyvíja akosi inak. Raz je všetko úplne že super, teším sa, všetko vychádza...a potom príde zrazu prudký náraz, nuž a deň je na hovno. Čo k tomu viac povedať? :P

Ale asi mi fakt neprospieva sedenie. Musím si nájsť nejakú rozumnú aktivitu. Možno zájdem do fitka. Jo, máme tu fitko zadarmo :D A aj bazén (síce len taký mini, ale je!). A barbecue terasu s obrovským grilom, ktorý sme zatiaľ využili len raz, ale aj na to ešte príde čas :P.
Čiže...nesťažujem sa. Čo sa týka bývania a oblasti, je to super.
Aj keď občas mi stále zabiehajú myšlienky k minulému roku a spomínam na Maryland, kde sme boli síce ďaleko od všetkého, ale malo to isté výhody a niektoré veci tam boli predsa len lepšie. Ale ok, neporovnávať. To si vravím už od začiatku, ako som tu.

Ešte štyri dni a bude to presne mesiac, čo som tu. Ide to prirýchlo. Ale čakala som to. A viem, že aj tie ďalšie tri mesiace prefrčia podobnou rýchlosťou...a preto:
Budem sa ten čas snažiť využiť čo najlepšie. Chcem to využiť čo najlepšie.
A chcem si nájsť ešte nejakú mini prácu pomimo, lebo aktuálna situácia v tomto smere je dosť biedna.
A chcem spoznávať ešte viac ľudí z rôznych krajín. Toto na Amerike úplne milujem! :-)
A chcem sa ešte raz v noci viesť v aute s jedným supervízorom zo Srbska :P.
A viesť ďalšiu zábavnú debatu s ďalším supervízorom z Bulharska (veveričkaaaa) :D
A čo chcem najviac, aby sa ten náš kedysi zábavný crazy americký supervízor vrátil k svojej pôvodnej časti osobnosti a prestal byť taký "superserious", ako je v posledných dňoch. Neviem, čo sa s ním stalo, ale chýba mi jeho bláznivá stránka. A to že neskutočne.

Och, znova prišli mraky.
A napraskala som sa zmrzlinou. Čiže sa mi už nechce ani do toho fitka :D Zajtra to teda budem musieť vyplávať (ešte že robím plavčíčku, všakže? :D).
Asi si teda len pozriem nejaký film a....no to sa ešte uvidí.

Majte sa krásne a píšte básne (ok, šibe mi, asi kvôli tej zmrzline :P). :-)