Čarovné miesto, ktoré mení :-) (Dlhý a sentimentálny článok :P)

Akurát som sa dostala do nejakej celkom fajn motivačnej fázy, kedy sa mám fakt že aj chuť (:D) učiť a vlastne som sa to aj reálne doteraz snažila praktikovať, pekne som si čítala ďalšiu kapitolku ohľadom sprievodcovskej činnosti, ale akosi mi aj tak občas odbiehajú myšlienky niekam inam. Tak, že trošku zakotvím tu, vyhádžem z hlavy potrebné "smeti" a potom sa pekne pustím ďalej do odhaľovania tajov osobnosti sprievodcu a všetkým jeho kompetenciám :P.


Tak trošku sa mi začali v myšlienkach prehrávať spomienky na Maryland a miesto, kde som strávila leto 2013, a musím povedať, že ma stále pri tom chytí istá vlna nostalgie, pretože to bolo pre mňa úplne prvý krát, čo som bola niekde sama veľmi ďaleko od všetkého známeho, v úplne novom prostredí a s novými ľuďmi, s ktorými som zase zažívala úplne nové, a preto ešte intenzívnejšie zážitky a niečo také proste v človeku už ostane asi navždy. Aj leto 2014 bolo samozrejme veľmi osobité a tiež dá sa povedať, že aj intenzívne, čo sa týka istých zážitkov, ale...teraz ide o miesto.
A tam na 100 % vyhráva Maryland.
Zhodou náhod som sa tam na jeden deň a aj to len na malú určitú chvíľu (v "after seasonal work", keď sme kontrolovali a upratovali apartmány za odchádzajúcimi plavčíkmi) ocitla aj toto leto, ale musím povedať, že mi stačil jeden pohľad na...tú lúku, kde sme v noci behávali bosí...a robili si párty a grilovačky, na náš minuloročný apartmán, ktorý sme zanechali v katastrofickom stave (zlomené, ale hlavne, že zalepené dvere :D, kvôli našim vtedajším chalanským spolubývajúcim :D) a ktorý som síce videla len z diaľky, ale videla...a prosto všetko...a hneď sa mi začalo všetko premietať v hlave ako jeden starý, ale veľmi krásny film.
A to musím spomenúť ešte aj centrum, vedľa ktorého som vtedy pracovala a keď som sa tam raz úplnou náhodou išla večer pozrieť, prekvapil ma úplne rozprávkový pohľad na jazero, okolo ktorého bolo rozsvietených plno maličkých reštaurácii...a tie obchodíky...a plno ľudí a smiechu :-)))

Pre mňa to bolo skrátka jedno čarovné miesto, ktoré ma istým spôsobom aj zmenilo a vtedy naozaj tým lepším, ľudskejším spôsobom :-). A...rada by som na tam niekedy ešte vrátila.

A prečo som si na to spomenula práve teraz? Lebo som akosi "zistila" (aj keď je to v podstate nepodložená informácia, ale inak reálne celkom možná), že presne tam, dokonca presne v tom istom mestečku, kde som bola ja, začal akurát pracovať aj Zakázaný. A to na pozícii "aquatics director" (ale pre nejakú inú spoločnosť), čo by bolo úplne super, kebyže je to naozaj pravda (ale nechcem sa ho pokúšať kontaktovať, lebo viem, že takto je to skrátka lepšie, už len kvôli mojej psychike...a takýto občasný "únik" informácii celkom stačí). Pretože verím, že on to proste v sebe má, už len vďaka tým chvíľam, kedy sa nesprával ako darebák, ale zrazu robil všetko perfektne a aj s chuťou a kedy vedel naozaj motivovať aj mňa :-). A dúfam, že ak naozaj na tom mieste je, že to zmení k lepšiemu aj jeho, pretože...to miesto má svoje čaro a...vie dávať dokopy aj to najrozkúskovanejšie. Ja to prosto viem.

Ale presne to som mu napísala aj v liste na rozlúčku (ktorý som mu dala posledný deň so slovami: "Don´t worry. It´s not a loveletter." A on len úškrn...a ja tiež :D). V zmysle, že nie vždy je len lenivý, nespoľahlivý idiot, ktorý na všetko zabúda a že som ho kvôli tomu chcela niekoľkokrát nakopať do riti a zároveň aj strčiť do práčky, aj s topánkami, lebo bol k tomu všetkému aj neustále od niečoho zabrízganý (:P)...ale inak, že ak chce, vie byť aj iný...a vie pomôcť a motivovať ľudí. Ibaže jeho problémom je, že on na to často skôr kašle. Existenčné dôvody. Ktoré som tam tiež jemne načrtla, ale len v rámci mojich skromných pozorovacích schopností...
Bola to asi moja druhá najdlhšia slohová práca v angličtine :D A nedovolila som mu to prečítať, keď bol ešte pri mne. Ale aj tak som po jeho odchode nemusela dlho čakať a prišla mi asi tá najdlhšia sms, ktorú mi kedy napísal a ešte mi vzápätí aj volal. A to som stále robila. Môj úplne posledný deň v práci a ja som sa zatvorila do guard roomu, aby som mohla telefonovať zase porušovať pravidlá.
(A to som zo začiatku, vlastne dosť dlho, telefonáty s ním neznášala, lebo som nikdy nerozumela tej jeho angličtine :D ).

Najlepšie, že je vtipné, že sme aj minulý rok robili naraz pre tú istú spoločnosť, ibaže on bol stále vo Virginii a ja v Marylande. Raz mi dokonca povedal, že ma asi aj odtiaľ niekde viezol (že vraj: "you were in the middle of nowhere" :D), ale no ja si ani za toho turka nepamätám, že by som ho stretla už predtým :D Alebo na jednej párty (tiež našej vtedajšej spoločnosti), vraj, či som ho tam videla...a ja, že odkiaľ to mám vedieť? :D. Vtedy som riešila trošku iné veci :-)

Ja len, že...vtipné sú občas tie náhody :-)

A toto je zase zjavne úplne epicko dlhý a sentimentálny článok a ak sa niekto dočítal až sem, pošlem mu za tie nervy čokoládu :D (nuž a to som ešte nepísala zhrnutie predchádzajúceho roka...na to však budem potrebovať tiež extra vhodný druh nálady :P).
A teraz sa môžem spokojne ponoriť ďalej do tajov sprievodcovskej činnosti...

I've been thinkin'

I've been thinkin', I've been thinkin' too much

I just wanna live now for a little while

And cast my dreams to the wind

Don't wanna wonder

Don't wanna wonder what it's all about...

I wanna fly

I wanna fly down the highway

To my home away from home...

And I'll never give up

Because what is there to give up anyway?

I'm just workin' for a livin', workin' for my pay

In Maryland it's raining somewhere in some cafe...