O asociálnych chvíľkach a nových začiatkoch

Znova sa mi začína driemať takto podvečer, ale musím si ten spánok nejako odpustiť, lebo nepotrebujem ďalšiu divnú noc, fakt, túto poslednú som sa len celý čas prevaľovala a zaspala až niekedy nadránom, pričom sa mi v tom čase začali snívať také kraviny, že to proste dokopy nemalo ani hlavu, ani pätu. Ešteže som si potom ten spánok mohla vynahradiť doobeda :P
Vlastne, občas som naozaj aj vďačná za toto "kľudné obdobie", pretože nuž, môžem si spať, dokedy chcem, môžem byť hore dokedy chcem (a to je proste moje) a keď na mňa príde jedna z tých mojich super truper asociálnych chvíľ, proste sa len hodím pod deku a čítam. Taký deň som mala včera a fakt mi to padlo vhod.
A dnes mi zase po tej úžasnej noci padlo vhod, že celý deň svietilo pekne slniečko a v podstate bolo aj teplo, takže už len prechádzka po vonku mi zdvihla náladu. A ešte ma aj rozosmiala upomienka z knižnice, že 10 centov :D Najlepšie, že som išla pekne všetky knihy, čo som mala požičané, vrátiť, a zrazu mi tetuška povie, že tá kniha, na ktorú mám upomienku, mi chýba. No super, za to môže ten môj úžasný bordel v stolíku.


Mimochodom, Zakázaný ma tetovanie. Pekne naprostriedku hrude veľké srdce, v ktorom je zabodnutých sedem mečov. Krásne poetické.
Keď som tú fotku zbadala, takmer som sa rozrevala. Seriózne. Potom mi však z toho celého prišlo akurát tak zle.
No kto normálny si dá vytetovať niečo také? Zjavne len niekto s pekne posratou minulosťou a ešte krajšími depresívnymi stavmi. Zvláštne, že občas je človek naozaj akoby slepý a všetko sa mu vyjasní až po čase. A dovtedy chce radšej veriť tomu, že je len "moody", alebo "just tired" alebo "without coffee" a podobné odpovede, v dňoch, keď sa ukáže bez pozdravu, bez výrazu, s čiernymi okuliarmi na ksichte, aj keď vôbec nesvieti slnko a vy už len cítite tú prázdnotu, ktorá sa okolo neho tiahne, ale tak totálne prázdnu, že to až fyzicky bolí.
Aj vás, ak vám na tom človeku čo len minimálne, aj keď istým spôsobom masochisticky, záleží.
A to ja som masochista :D Aj keď postupom času si čím ďalej, tým viac, uvedomujem, že diaľka je občas fakt jedna super vec. A človek by sa mal skôr sústrediť na veci, ktoré mu robia radosť. Však aj vzťahy majú byť o tom, no nie? A nie zameriavať sa na ľudí, pri ktorých čím ste bližšie, tým vás len viac zraňujú. Aj keď neúmyselne.

Ale tak, zjavne si človek musí v tomto pomôcť len sám. Psychika je fakt občas jedna poondiata vec s veľkým dopadom na život. A pokiaľ sa človek sám nezaprie a nerozhodne postaviť tým svojim "démonom", nikto iný mu v tom nepomôže.
A vtipné, že to vravím práve ja a akurát teraz, lebo popravde sa za posledné mesiace zo mňa stal tak neskutočne uzavretý človek, že si fakt len lámem hlavu nad otázkou, či som taká bola vždy a len som si to teraz akosi uvedomila, alebo...mi proste ešte viac strihlo (ako keby mi nestrihalo doteraz :P).
Možno však za to aj môže fakt, že som v medziročníku, školu som mávala len raz za týždeň, na brigádu chodím tiež len raz za čas a ostatne, väčšinu času len sedím buď doma, alebo v izbe na intráku a čumím do tej obrazovky. Normálne sa teším (a dúfam :P), že všetko vyjde dobre a od septembra znova nabehnem na ten normálny vysokoškolský režim. Síce naň vždy len nadávam (:D), ale ten spoločenský kontakt mi chýba. Teraz už len nájsť nejakú činnosť na najbližšie mesiace a potom, nuž to sa ešte všetko uvidí.

Mimochodom, tú skúšku z minulého roka som spravila na céčko.
Iróniou osudu je, že keby som ju spravila vtedy, keď som mala, čakali by ma hneď štátnice a všetko okolo toho a do Ameriky by som sa tým pádom minulé leto nedostala a nikdy by som ani netušila o existencii Zakázaného.
Občas je fakt všetko tak komické...

Jedna vec, že skutočne neviem, kedy najbližšie stretnem osobu, s ktorou nás naraz pochytí asociálna chvíľka v bufete (:D), v zmysle, že len sedíte oproti seba a každý si pri tom čumí do svojej steny (a to nie minútku, ani dve) a nemáte potrebu to vôbec komentovať, pretože však obaja ste tak divní, že to pre vás proste divné nie je a keď vyjdete vonku, tá "out of reality" chvíľka sa stratí v nejakej čiernej diere, a vy si veselo nabiehate znova na nejakú tú vašu konverzáciu o ničom.

Dúfam, že je tu všetko, čo som chcela :P