Úlomky môjho komického života...4

Všetko je zvláštne. Asi nikdy nepochopím, prečo sa dejú veci, ktoré sa dejú, ale proste sa dejú a ja ich musím akceptovať.
Čo je na tom ale najlepšie, že aj keď ma trápia a doslova mi pomotajú všetko v hlave, predsa len keď sa na ne už pozriem s istým odstupom, som za ne vďačná.
Pretože nestojím len na jednom mieste. Nie je to len ten istý opakujúci sa myšlienkový stereotyp.
Keby bol môj život súčasťou nejakej poviedky, povedala by som, že sa ten spisovateľ s mojou postavou pekne povyhráva. Aspoň čo sa tej citovej stránky týka. Dá mi okúsiť to i to, ale vždy len z istej časti. Všetko sa pri mne skladá len z malých okamihov. Pekných, ale mizivých. A nikdy nezopakovateľných.
Ale už si asi začínam zvykať na tie malé platonické lásky...a som vlastne rada aj za ne, pretože aj ony sú pre mňa akýmisi svetielkami, ktoré mi na chvíľu rozžiaria ten šedosivý svet.

Aj tento semester bol krásny. Vlastne celý tento školský rok mal v sebe isté čaro. Neviem prečo. Možno bol iný aj z toho dôvodu, že som sa dostala na intráku na erazmácky blok, kde som stretla úplne skvelých ľudí, s ktorými mám krásne zážitky a spomienky. A hoci viem, že možno veľa z nich už potom neuvidím, ale o to je to všetko ešte viac tak...iné. Neviem prísť na to správne slovo. Áno, aj tu sa vyskytli nejaké divné veci, ktoré sa mi možno vždy nepáčili, ale ja sa snažím vždy zo všetkého nakoniec brať len to pekné.

Je ale zvláštne, ako si niektoré veci uvedomíme, alebo ich zbadáme, až keď je pozde. Alebo je to proste len strach a ten nám zakrýva oči šatkou len preto, aby nás možno uchránil od prípadnej bolesti, ktorá môže nastať potom. Ale to asi tiež nie je práve najlepšie riešenie. Pretože bez risku ani nič nezískame. Takýchto lekcií som už dostala nespočetne. A predsa sa stále asi bojím. Preto sa vždy uvedomím, až keď je už na všetko neskoro.
Neviem, všetko je akési divné. A chaotické.. A..smejem sa na tom zákone schválnosti. To, akým spôsobom niektorých ľudí spoznám. Dobre, možno nie spoznám, pretože spoznala som ich už dávnejšie, ale skrátka, že ich začnem viac vnímať. A potom sa čudujem, ako je možné, že som ich nevnímala doteraz. Aj keď boli stále tu.
Konkrétny príklad? S.b. Nebudeme si klamať.
Viem, že tu bol. Videla som ho, občas sa s ním stretla v kuchynke, ale inak som ho veľmi nevnímala.
A potom prišla tá diskotéka...
Kde som bola rozšantená a vymýšľala rôzne somarinky a nepomyslela na to všetko, čo sa mi mohlo stať, keby tam možno nebol on. Keď si teraz spomeniem na ten roztrasený stolík, na ktorý som vyliezla, no nie je mi veľmi do smiechu. Ale bol tam, keď som spadla. A bol tam aj potom, keď som sa rozhodla, že chcem zoskočiť z druhého stola na terase. Áno, nezodpovedná, infantilne sa správajúca Lennie. Keď v mojej hlave prepne, tak už dostatočne.
Ale tým tá celá vec asi začala. Tým, že som sa niekoľkokrát ocitla v jeho...náručí? Objatí? Kokso, tento článok už vyznieva inak vtipne :D
A potom týždeň nič. Ale prišla druhá párty, nie síce s takou náladou, ako vtedy, ale bol tam tiež. A tiež sa istým spôsobom akoby o nás aj s E. staral.
He takes care of a lot of people. He is that type.. Tak mi to raz napísala E.
Celkovo je to veľmi zaujímavý a krásny typ človeka (a nemyslím teraz vonkajšiu krásu, ale hlavne charakter...hoci...ehm...to, ako vyzeral pri tom, keď som sa s ním prišla rozlúčiť...biele tielko, tie ramenáá...dlhé tmavé rozpustené vlasy, no ako mala som fakt problém len tak stáť na nohách a tváriť sa normálne :P).
Čo je blbé, že som vtedy začala premýšľať. Priveľmi. A keď ja začnem premýšľať, nikdy to nedopadne dobre. Pretože som zrazu nevedela, čo robiť, ako sa správať. Nevedela som, čo vlastne chcem. Zakaždým, keď som ho potom stretla, bolo to...divné. Hlavne isté výťahové situácie :P.
Ale to je jedno. Už sa asi veľmi rozpisujem. Skrátka, aj keby tam možno niečo bolo, tak som to potom skazila. Tým ako som sa správala. A vlastne, aj keby som to neskazila, bolo by to na dve veci, pretože som vedela, že o dva týždne príde tak či tak rozlúčka. On odchádza domov na Slovinsko. Ja do USA.
Toť môj komický bittersweet life...

Ale aby som to celé ešte zhrnula, som rada, že som ho stretla. Som rada za každú jednu osobu, ktorú som spoznala, pretože všetci ma čosi naučili a povedala by som, že istým spôsobom aj zmenili. A mám neuveriteľné množstvo zážitkov a žiaden z nich neľutujem. :-) Never regret something that once made you smile...

So...now let´s go...the world is waiting...and I can feel the change...

Life doesn't place on our way of people who we want to know. He is giving a people who hurt, help, love and above all make it become who you'll become.