Zmena

Môj život je neustála zmena.

Vlastne, vždy som o tom snívala. Nežiť v stereotype. Neostať na jednom mieste. Sloboda. Nezávislosť na nikom.

Istým spôsobom sa to asi aj plní. Ibaže...má to aj svoje následky. S tou zmenou prichádza aj istý druh straty. Vždy sa pri tom musíme niečoho vzdať. 

Začína sa síce niečo nové, ale taktiež končí aj to staré. Všetko to, čo bolo, už ostane len v spomienkach. Musíme sa zmieriť s tým, že všetkých tých, ktorí hoci aj za ten krátky čas pre nás niečo znamenali, už možno neuvidíme. Jasné, existujú sociálne siete, však žijeme v modernej dobe. Ale sociálna sieť nie je realita.

V takýchto chvíľach sa rada prikláňam k názoru, že všetko má svoj význam. Že každý k nám prichádza z nejakého dôvodu. A ak to tak má byť, tak sa s tým človekom určite ešte stretneme. Nie vtedy, keď to budeme čakať. Už som sa naučila, že čakať je zbytočné. A môžem sa pri tom aj roztrhať, môžem robiť všetko možné, aby som si priklonila "náhodu", ale nič sa nestane. A naopak, ak si len tak "plávam" životom a na nič konkrétne sa nezameriavam, vtedy to príde. Tá zmena. Niečo. Občas je však ťažké tieto veci rozoznať. Začať ich vnímať. A niekedy ich aj rozoznáme, ale už je skrátka pozde. 

Ten život je skrátka beťár. Možno nám aj chce dať to, po čom túžime, ale nikdy nie v tom správnom čase. Máme plakať? Máme sa smiať? Nepomôže to. 

Musíme sa len naučiť všetko akceptovať. A naučiť sa na všetko pozerať z tej správnej strany. Ak sa naskytnú príležitosti, využiť ich. 

A vedieť prijať zmenu.