Viem, že ani vtedy nebolo všetko ľahké, ale mám pocit, akoby vtedy boli ľudia šťastnejší. Neviem, kam sa uberá táto dnešná doba, ale čoraz viac mladých ľudí upadá do depresií, úplne strácajú chuť do života a často to potom aj končí veľmi zle. A pritom je tu toľko krásnych vecí.
Chýbajú mi tie časy, keď som bola ešte dieťa, nemala som mobil, počítač, každý deň až do večera som sa naháňala s kamarátmi po našej ulici okolo potoka, hrala sa skrývačku, v zime sa šmýkala doslova na každom kopci, čo som našla... a všetko bolo také ľahké a pekné.
Áno, možno je to ľahké povedať, že proste vypni pc, choď radšej vonku medzi ľudí, ale ono to proste nejde. Lebo je taká doba. Bez počítačov a všetkých týchto vecičiek to dnes už žiaľ nejde. Lebo sú v tom už všetci. A ak nejdeš s davom, tak si proste mimo. Človek si môže povedať, že istý čas aj bude bez toho, ale potom aj tak príde deň, keď sa k tomu proste vrátiť musí.
Na jednej strane, som rada, že sa stále vyvíjajú nové a nové veci, predsa len, veľa to uľahčí. V tých časoch, keď toto všetko ešte nebolo, musel si ísť každý všetko vybavovať osobne, poprípade napísal list. Som síce rada, že žijem tam, kde žijem, ale kebyže mám stroj času, tak by určite jedna zo zastávok bola aj v tých 70.-80-tych rokoch, kedy všetci nosili tie šialené účesy s veľkým objemom, v móde bolo ešte šialenejšie retro, posielali sa dlhé vlastnoručne napísané listy, zbierali sa známky, ľudia sa častejšie schádzali, vedeli sa zabávať a v rádiách zneli pesničky typu: Sme také aké sme, Pátá či Taliansky muzikál.
Poznáte film Rebelové? Ak nie, určite si to pozrite. Ja ho úplne milujem :-)
A ešte som musela pridať aj toto, veľmi mi to pripomína maturitu :D
Ja súhlasím s tebou a s tým, čo píšeš v tomto článku (a ak do tej doby raz pôjdeš, ber ma zo sebou!).
OdpovedaťOdstrániťJasné, že ťa beriem! ;)
Odstrániť