Odchádzajú.
Nemám rada rozlúčky.
Možno aj preto som zdrhla domov dneska skoro ráno, kým ešte všetci spali. Dobre, tak nie. Musela som ísť k doktorovi. A tým som prišla o posledný deň s M. (jednou zo spolubývajúcich) a s L. (tým z guľovačky). Strašne divný pocit. To, keď s niekým prežijete isté pekné obdobie a zrazu sa musíte rozlúčiť, s tým, že sa možno už nikdy nestretnete. Dobre, Poľsko nie je až tak ďaleko. Ale aj tak.
Aspoň že pár ľudí ostane ešte do konca januára, čiže keď pôjdem na skúšky, tak sa s nimi ešte uvidím. Dúfam. Musím. S nimi som sa totiž ešte nerozlúčila vôbec. Vlastne ani s L. som sa nerozlúčila vôbec. Akosi...
A ešte sa teším, že jedna spolubývajúca ostáva aj na druhý semester :-)
Ani neviem, prečo tu píšem takéto veci.
Vlastne ani neviem, čo si mám o všetkom myslieť. Stále to spracovávam.
A stále si akosi nechcem pripustiť, že je koniec. Že keď tam raz prídem, oni tam už nebudú...
piatok 18. januára 2013
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Nostalgia za starými poviedkami a znovuobjavenie existencie seriálov
Mám nejaké vákuové obdobie, vo všetkých oblastiach. Doslova. Možno aj preto som sa po dlhom čase dala na pozeranie seriálu. Dokonca dvoch. ...
-
Raz nepochopím ten čas. Ako ho môže človek zakaždým vnímať až tak rozdielne? Pozerám si články presne z týchto dní, týchto mesiacov - ale...
-
Konečne slniečko :-) Človek má hneď lepšiu náladu a všetko ide akosi ľahšie. A ešte keď vidí pred sebou pár voľných dní...no dobre, až ...
Tak to teda musí byť smutné, ked si s nimi tak dlho na intraku bol, zabavila sa.. a Oni odídu. Ale hádam ich ešte niekedy uvidíš... :)
OdpovedaťOdstrániťHádam :-)
Odstrániťvzdy sa radsej rozlucit s radostou v srdci ako s bolestou .... :-/
OdpovedaťOdstrániťMáš pravdu... ale predsa len, z každej rozlúčky si smutná.
Odstrániť