Úlomky môjho komického života...2. :-)

Prišla som na to, že ja mám vlastne rada túto školu! A aj skúškové (ale len toto :P). A nie, nešibe mi xD


Totižto, keby nie tohto, nikdy by som som nezažila všetky tie pekné chvíle. Teraz sa na to pozerám už s takým menším odstupom a usmievam sa a som rada, že všetko bolo, ako bolo a vlastne sa mi páči začiatok tohto nového 13-kového roka :-) Nie síce vo všetkom, isté veci sú a stalé budú divné a nie všetko sa darí, ale napriek tomu, ja sa teším z tých pekných vecí.
A na poličke mi leží posledná krowka a ja rozmýšľam, či ju mám zjesť, alebo si ju odložím na pamiaku. Ale keďže tých spomienkových "harabúrd" mám už kopu (za chvíľu mi nebude stačiť asi len jedna polička), tak možno zvíťazí tá prvá možnosť :D
Normálne sa čudujem, koľko sa toho môže udiať len za pár dní. A hlavne, keď nič neočakávate, len sa necháte akoby unášať prúdom. A hoci sú to znova len okamihy, krátke a prchavé, predsa len nesú v sebe isté čaro.

Tie večery, keď sme sa so spolubývajúcimi učili a po čase nám začalo preskakovať...
Vtedy, keď spolubývajúca preliezala na vedľajší balkón (a to sme na 8. poschodí) a všetkých nás až zamrazilo, lebo to spravila úplne nečakane (a tiež nebola v celkom triezvom stave) a báli sme sa, ale nakoniec to skončilo dobre a teraz sa na tom už len smejeme.

Tá snehová vojna...to, keď som "bojovala" s L. a potom stavanie iglu a to, keď sme išli po takých dlhých schodoch, z ktorých sa vlastne kvôli zamrznutému snehu stala jedna veľká šmýkačka a mňa samozrejme vyšmyklo a pekne ma to po bruchu vracalo späť dole. A potom, keď spadla ešte aj M., ktorá bola predomnou a ja som sa konečne zastavila, ale ona do mňa vrazila a tým sme sa spolu zošmykli ešte nižšie a neviem, či sme nenabrali ešte aj ďalších ľudí. Lavína efekt... :) Vlastne keby nie toho jedného Čecha, ktorý musel vynaložiť dosť sily (:D) na to, aby nás zastavil, tak musíme celú tú "trasu" absolvovať od začiatku. Ale smiechu tam bolo kopec! :-)
Jedinečný večer. Ktorý však vtedy ešte zďaleka neskončil...
Najskôr, keď si M. písala s istým neznámym, ktorý jej robil rôzne zaujímavé (:D) návrhy a všetci sme sa smiali. (-:
A potom, keď prišiel L., sadol si vedľa mňa na posteľ a zdvihol ruku, že si chce tľapnúť (ako to on niekedy zvykol), ale ako sme si "tľapli", tak ma nepustil a namiesto toho preplietol svoje prsty s mojimi. Viem, že to nič neznamenalo, ale aj tak to bolo také...milé :-) A viem, prečo som si od neho vždy držala istý odstup a nikdy som sa v jeho prítomnosti nechcela opiť... Lebo by sa veci možno mohli vyvinúť inak a to som nechcela, keďže som vedela, že odíde a už sa nevráti.
Ale večer stále neskončil :D Teda vlastne teoreticky áno, keďže boli už 3 hodiny ráno. A my s M. a druhou M. sme išli do kuchynky a začali si robiť palacinky s lekvárom a čokoládou :-))) Úplne v pohode, však sme boli hladné! A oblievanie zvyškom palacinkovej zmesi a potom zaspávanie s tým, že tie palacinky a vyprážanie cítite úplne všade (ale hlavne na vlasoch :P).

Polnočná naháňačka s M. po všetkých poschodiach (keď sme sa mali učiť)...
A nakoniec ten večer, keď sme sa všetci spoločne fotili.
Áno, začiatok roka sa mi páčil :-)