Začať veci odznova, tam, kde nikto nepozná moju tvár. Kde môžem opäť objavovať samu seba. Prekonávať strachy z neznámeho a rozširovať naopak hranicu známeho.
Niekam sa posúvať a nebáť sa zmeny vetra.
Nájsť podnety, vďaka ktorým sa človek cíti tak živo.
Ale naopak, v sebe už cítiť stálosť. Ako kotva, okolo ktorej môžu byť vlny akokoľvek divoké, ale ona pevne stojí na svojom mieste.
Objaviť vášeň, ktorá by ma hnala vpred.
Robiť veci s chuťou.
A nosiť v hlave myšlienku, že všetko sa dá.
potrebujem nakopnut do zivota. istu stalost v niektorych aspektoch zivota, ale aj stale spoznavanie novych miest, veci, chuti, ludi. chcem zit a nie byt zalezena cele dni v posteli. chcem sa prestat bat toho, co bude. namiesto toho si vytvorit blizku buducnost taku, aku ju chcem. len motivacia je akosi v nedohladne. chyba mi nejaky podnet na posun vpred. cakam a netusim, ako dlho cakat este budem.
OdpovedaťOdstrániťMáš nejaký sen? Niečo, čo by si rada niekedy uskutočnila? Alebo je niečo, čo rada robíš vo voľnom čase - hoci aj čítanie, písanie, videá...? Možno by si mohla začať od toho :-) Hľadať možnosti, ako to niekde publikovať, alebo ako to skrátka niekam posunúť. Dnes sa dá už "preraziť" naozaj s hocičím a akoukoľvek témou, možno stačí len hľadať a skúšať ;-) (a vstať z tej postele!!!)
OdstrániťĎakujem ti za komentár na mojom blogu, veľmi ma potešil, ani nevieš ako.:) Som ani nečakala, že mi to tam tak rýchlo okomentuješ, keďže ja na celý blog dlabem jak je rok dlhý.:/ Už si ostala jediná, čo mi to tam komentuje, ale vôbec mi to nevadí, lebo tvoj názor beriem do úvahy.:) Je príjemné si vypočuť slová a rady od niekoho, kto je v podstate "nezaujatý", lebo máš akýsi potrebný odstup aj keď o tom celom píšem na blogu a vieš všetky dôležité veci, ale nie si v centre diania. Vieš, ako to myslím, že? Lebo komu o Ňom kecám každý deň už nie je nestranný ale už mi tlačí do hlavy svoje postrehy atď, lebo sa ho to "týka". Tak ako to bolo s tým, keď mi tlačili do hlavy, že sa ten človek so mnou nechce stretnúť a to je nenormálne.:D A pritom dodnes neviem ani sama, či to bolo normálne alebo nie.:D
OdpovedaťOdstrániťS tými zrkadlami máš totálnu pravdu, akurát pred dvomi týždňami som sa presne o tomto istom rozprávala s kamarátkou. Náhoda? Nemyslím si.:D Presne to sme riešili, že ako nám všetci ľudia v živote nastavujú zrkadlo, ona kecala o frajerovi, ja som jej povedala, že presne tak to bolo u mňa s Ním, že som celý čas básnila o tom, akí sme rovnakí a ako je on moje druhé ja, ale ako prišla reč na chyby, tak tie boli len jeho a ja som bola svätá.:D Momentálne sa s ním už nerozprávam (ani nepíšem) tri mesiace a... hm je to zaujímavé ticho.:D Je mi podstatne lepšie ako v marci (prvotné stavy prehrmeli) a tiež mi je oveľa lepšie, lebo tu už nie je... Hm. Ako si ty napísala, dostala som sa z toho bullshitu a je mi ľahko, ale... ALE.:D Ostali mi v hlave chrobáky, a ja proste nie som ten typ človeka, čo to nechá len tak. Lebo sme sa nepohádali ani nič, my sme sa nejak telepaticky zhodli, že potrebujeme pauzu. On mi vtedy neodpísal a ja som mu prvá nenapísala. A dni išli.:D Neviem momentálne, čo je správne rozhodnutie a čo nie, ale asi by som sa v budúcnosti veľmi preklínala, keby sa mu už neozvem...:D