Keď je vatra žiarivá, vlny jemné a želania (ne)splnené

Pred vami praská oranžovo sýta vatra, za ktorou sa len o pár metrov rozprestiera tmavé more, odrážajúce svetlo mesiaca.

V pozadí počuť šum ľudí, hudbu a spev.
Všade naokolo rozložené malé kahančeky sviečok.
Piesok pod vami je stále príjemný na dotyk, po ďalšom horúcom letnom dni.

Pozdĺž celej pláže ostrova sa v tú jednu noc zhromaždia miestni i náhodní turisti a vychutnávajú si nevšednú magickú atmosféru.

Svätojánska noc.
Ktorá je slávená v každom európskom štáte inak. A niekde sa spája pravidelne s rôznymi tradíciami už niekoľko dlhých desaťročí.

www.hotelaya.com

Minulý rok som mala tú možnosť ju okúsiť na pláži neďaleko Palmy na Mallorke.
S babami sme si zobrali minipapieriky, na ktoré sme napísali jedno želanie, ktoré sme vhodili do ohňa a sledovali, ako sa papierik odieval do oranžovej farby a pomaličky mizol.
Môj krátky narýchlo načmáraný riadok sa samozrejme nesplnil, ale za tú atmosféru to stálo (-:

Príchuť piva a lupienkov od piesku.

Nájdenie slnečného vankúša na moste (áno, zobrala som si ho so sebou).

A nočné spoločné stopnutie auta späť na byt. Veď načo ísť pešo?

Nočná prímorská atmosféra je jednou z vecí, pri ktorých cítim...živo...prítomne...
že je to skrátka to pravé. Rada by som si to vychutnala opäť.