Snažím sa zachytiť krátku stabilnú chvíľku a využiť ju na písanie.
Čas po poobednej kávičke, pokoj a ticho v okolí...španielska siesta, aspoň na chvíľu vypnúť a nič neriešiť (ehm).
Čas od posledného publikovaného článku prešiel veľmi rýchlo. Krásne dni plné entuziazmu, smiechu a nových zážitkov sa striedali s tými temnejšími, plných rôznych otázok, nerozhodnosti a vnútornej nestability.
Snažím sa pracovať na tom správnom pohľade na svet, zapojiť sa viac do života okolo, ale občas predsa len prichádzajú isté pochybnosti, kedy netuším, ktorý pohľad je vlastne skutočne ten správny.
Raz sa cítim úplne uvoľnená a zmierená so všetkým, čo bolo, je a bude, užívam si prítomný okamih (a poviem vám, neexistuje nič krajšie, ako sa nechať úplne pohltiť momentom a krásou naokolo), avšak tá chvíľa je vždy akási prchavá a človek sa po čase opäť chtiac-nechtiac musí vrátiť na zem. A riešiť všetky tie základné otázky a "dôležité veci", lebo však predsa len...zodpovednosť. Detské časy už dávno pominuli... avšak ja sa napriek tomu cítim ako večné dieťa, ktoré ešte nemá presnú predstavu o svojom živote a manažment určitých vecí mu skrátka robí problém.
Otázky, veci, ktoré sa snažím vyriešiť, no akosi akoby ktosi stále išiel oproti a staval tam prekážky a múry, ktoré netuším ako preraziť a čím viac sa snažím, tým sa tie múry len stávajú pevnejšími.
A naopak, ak sa nechám len tak pohltiť a nič konkrétne nespravím, tie múry akosi padajú samé... avšak dokedy?
Buď dospelá, nesprávaj sa ako dieťa, rieš si všetko dopredu, lebo však čas sú peniaze...ale ako, keď to skrátka týmto spôsobom nefunguje?
Obdivujem ľudí, ktorí presne vedia, čo od života chcú. A vedia si všetko do detailu zariadiť, aby to tak aj fungovalo.
Ja možno aj keď nejaké predstavy mám, ale stále akosi nie sú kompletné a v priebehu času sa menia...a všetko si ide vlastným smerom, nehľadiac na to, či je to v súlade s mojimi plánmi, alebo nie.
Zákony schválností a vybavovačky, ktoré presne vtedy, keď je to potrebné, nejde vybaviť...
Ľudia, s ktorými by ste radi vo svojom živote ostali v kontakte, sa naopak odvracajú...
Netuším, kde robím chybu.
A potom, že neseď len tak na mieste a snaž sa. Ale ono to tak proste nejde.
Netuším, kedy mám "pritlačiť" a kedy naopak "povoliť".
Všetko funguje akosi naopak a ja si fakt občas kladiem otázku, či som na správnej planéte...
O tých pekných chvíľach snáď neskôr ;-) (Tie si zaslúžia osobitný článok).
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Nostalgia za starými poviedkami a znovuobjavenie existencie seriálov
Mám nejaké vákuové obdobie, vo všetkých oblastiach. Doslova. Možno aj preto som sa po dlhom čase dala na pozeranie seriálu. Dokonca dvoch. ...
-
Raz nepochopím ten čas. Ako ho môže človek zakaždým vnímať až tak rozdielne? Pozerám si články presne z týchto dní, týchto mesiacov - ale...
-
Konečne slniečko :-) Človek má hneď lepšiu náladu a všetko ide akosi ľahšie. A ešte keď vidí pred sebou pár voľných dní...no dobre, až ...
myslim, ze mi hovoris z duse. akoby som citala vlastne pocity. vsetko funguje akosi naopak a nie je cas, nie je chut, ale nemam sa spravat ako dieta, ale ako dospela, pretoze zodpovednost a veci okolo toho. proste je toho na mna miestami fakt privela. a vravim si, ze to nejde, nepojde, neviem to urobit. take tie negativne myslienky, a potom sa vsetko ruti prave vo chvili, ked chcem, aby to zostalo stat.
OdpovedaťOdstrániťnikdy som nevedela, co chcem od zivota a aj ked som mozno mala chvilku obdobie, ze to viem, nieco sa zvrtlo, nepodarilo a ja som sa vzdala. miestami mam pocit, ze vobec neviem ako na zivot a obdivujem ludi, ktori su v mojom veku a su uspesni a celkovo niekde uplne inde ako ja. nechapem, ako to dokazali, pretoze ja sa az prilis casto citim ako bezmocne dieta, ktore sa chce este stale pridrzat maminej sukne.
Možno len nájsť niečo, čo nás bude držať natoľko, že pôjdeme aj cez prekážky...len to "niečo" je ozaj ťažké nájsť... ale snáď :-)
Odstrániťhm... ja presne viem, co od zivota chcem.. ak ma nieco frustruje tak to, ze to neviem dosiahnut a ze niekedy mam pocit, ze more veci okolo mna zavisi od inych ludi... co sa chystam tento rok zmenit. Chcem si uz konecne vediet pomoct sama!
OdpovedaťOdstrániťTo je správna reč! Prajem teda veľa šťastia v uskutočňovaní a nedaj sa! :-)
OdstrániťAch, niekedy sa tak cítim aj ja... niektoré tvoje vety mi pripomínali knihu šlabikar šťastia 2... a pritom som prečítala len 30 strán. :-D ja mám momentálne celkom fajn náladu, neviem či je to tým počasím, ale konečne to prišlo... mala som pocit, že už nikdy nebudem tá usmievavá baba a vždy sa všetko rozplače :D no len dokedy to bude trvať. :-D
OdpovedaťOdstrániťJa som to ani nečítala :D ale počula som o tej knihe :D
OdstrániťA je pravda, že keď je tak pekne slniečkovsky, človek je viac optimistickejší....ibaže ja mám občas tie svoje stavy už bez ohľadu na počasie :D každopádne nech tebe vydrží to dobré obdobie čo najdlhšie! ;-)