Mala by som sa učiť na poslednú skúšku (ak nerátam ešte písanie projektov), ale samozrejme to nerobím a namiesto toho sa obkolesujem nudou, stresom a neproduktívnym obsmŕdaním sociálnych sietí.
Dnes som mohla ísť na výlet na jednu pláž. Ale nešla som (blbá, blbá).
Poctivosť nie je vlastne vôbec fajn, hlavne ak ju človek len predstiera a vôbec sa k nej nevie skutočne dopracovať.
Sedím (ležím, whatever) sama v obývačke na pohovke, s laptopom na kolenách, v pozadí na ploche otvorené prezentácie, ale aj tak ťukám tento nezmyselný blogový článok.
Znova som sa akosi nechtiac vtiahla do toho klasického, starého, stresoidného a zároveň pasívneho režimu a už mi to lezie na mozog. Neviem v tejto fáze riešiť veci, neviem normálne rozmýšľať, ani odpisovať na správy, či e-maily, všetko ma len žerie a pripadám si ako nevyrovnaný, zatrpknutý a asociálny zmrd.
Nah...potrebujem niekam vypadnúť. A je úplne jedno kam. Zamiešať sa medzi ľudí, opäť chytiť tú správnu energickú vlnu a surfovať v tom pozitívnom rytme.
A nie rozmýšľať nad všetkým tým, čo musím ešte riešiť, ale akosi neviem kam z konopí, lebo čas ide rýchlo a ja neviem, či skôr nestíham, alebo to už ani všetko nemá vôbec význam, lebo som to mala riešiť skôr, nad tým, že som opäť spravila tie isté blbé chyby len kvôli tomu starému spôsobu myslenia a že ak by som všetko brala inak, mohli by byť aj iné veci inak, nad tým, že mi prišiel do života jeden človek, ale tak, ako sa zrazu zjavil, tak aj zrazu zmizol a ja to akosi stále spracovávam a nechcem a odmietam veriť tomu, že ho už nestretnem, lebo aj vďaka nemu som začala rozmýšľať v úplne iných súvislostiach a získala akýsi iný náhľad na veci okolo. Pokúšam sa to nechať len tak odviať, nechať to proste tak, lebo nechcem narúšať niekoho pokoj len kvôli vlastnej sebeckosti, ale...občas sú chvíle, keď sa mi to ťažko pregĺga a rada by som videla akúsi, hocijakú iskru...niečoho.
A... je to na hovno, úplne na hovno. Všetko, všetučičko.
Prepáčte mi toto vyžalovávanie, ale...opäť som tak trochu stratená v odtieňoch bezfarebnej.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Nostalgia za starými poviedkami a znovuobjavenie existencie seriálov
Mám nejaké vákuové obdobie, vo všetkých oblastiach. Doslova. Možno aj preto som sa po dlhom čase dala na pozeranie seriálu. Dokonca dvoch. ...
-
Raz nepochopím ten čas. Ako ho môže človek zakaždým vnímať až tak rozdielne? Pozerám si články presne z týchto dní, týchto mesiacov - ale...
-
Konečne slniečko :-) Človek má hneď lepšiu náladu a všetko ide akosi ľahšie. A ešte keď vidí pred sebou pár voľných dní...no dobre, až ...
Mozno ta mal len niekam posunut...Teda... vies, vela ludi veri, ze istych ludi skratka musis stretnut a neskor zistis preco.... Je to na nic vysvetlenie, viem... ale mozno nas zivot predsalen, hoci aj s donutenim, vedie tou spravnou cestou.
OdpovedaťOdstrániťHmm...tiež si to snažím navrávať. Len už sa to akosi opakuje až príliš často a občas by som si skrátka priala, aby niektorí ľudia skrátka v mojom živote konečne ostali...
OdstrániťTo ako jaaa.... vyhováram sa na všetko možné, že musím toto a toto, a pritom sa na všetko vykašlem a potom mám taká zlý pocit, aj z toho že som akože klamala a aj preto,že som zas nič nepsravila. Ale keď na nič nie je chuť. Veď čítala si článok. Všetko je na prd. A inak tiež súhlasím s babou nado mnou, niektorý nám prídu do života a až potom zistíme načo. ALe bohužiaľ, niektorí prídu uplne na velke H malé O :D no a iba nás trápia :-D
OdpovedaťOdstrániťHehe, toto ma pobavilo :-)))
OdstrániťSnáď už čoskoro budú jasnejšie dni...
o uceni sa na skusky mi nieco hovor :D kedze som sa neucila na riadne terminy, poriadne mi hori pod zadkom a ked neurobim opravne terminy, tak sa asi akurat tak budem moct ist niekam zahrabat -_-
OdpovedaťOdstrániťneznasam svoju neskutocnu lenivost, ked sa tvarim, ze sa ucim, ale namiesto toho pozeram kazdych 10 minut socialne siete, obieham blogy a este si k tomu zapnem aj film.
najradsej by som vypadla niekam poriadne daleko, ale bola by som neskutocne rada, keby som nemusela ist sama. ale o tom fakt mozem iba snivat.
co sa stalo, uz inak nespravime, rozmyslat nad tym, co keby, je bezpredmetne, ale asi je to v ludskej povahe...
prajem, aby to bolo co najskor menej na hovno. vsetko.
prečo len snívať? ;-) stačí nájsť osobu s podobným pohľadom, (hoci aj nie úplne blízku, prvý krát som cestovala do zahraničia so spolužiačkou, s ktorou sme sa fakt dovtedy veľmi nepoznali) a začať niečo hľadať a vybavovať :-)
OdstrániťA vďaka :-) Aj ja tebe prajem, nech je už čoskoro všetko lepšie a veľa šťastia pri skúškach ;-)