Such a boring, rainy day...

Mám chuť na...

...čokoládu (už som si ju zaobstarala).
...kávu (taktiež spravená a už skoro aj dopitá :P).
...písanie (neviem síce o čom, pravdepodobne o ničom podstatnom, ale nuž...píšem).

Taký zvláštny upršaný prvoaprílový deň, kedy sa vám nič nechce, akurát tak ležať v posteli pri knihe (áno, konečne som našla anglické kníhkupectvo a moja duša zaplesala^^), ale zároveň máte v sebe akýsi čudný druh energie, túžbu niečo produktívne spraviť, najlepšie všetko potrebné naraz (a že tie veci fakt sú a nechcem povedať, že celkom súria), len...tá lenivosť to dnes opäť akosi prevažuje.

Rada by som tu s nadšením začala opisovať tento obrázok:

pinterest.com

...ale vec sa má tak, že nič inšpiratívne ani extra motivujúce sa nekoná a ja robím presne tie isté veci, čo by som robila za podobných krásnych podmienok aj doma :-).
(Nah...už aj káva mi došla :P).

Veľkú Noc som strávila s angínou a antibiotikami na krku.
Doma sa síce sťažujem na tie stále sa opakujúce rovnaké zvyky (hlavne čo sa týka istého jedného pondelka v roku), ale po niekoľkých dňoch strávených v totálnej izolácii od všetkého a všetkých, zavretá medzi štyrmi stenami svojej izby, vlastne celého opusteného bytu, komunikujúca s ľudskou populáciou akurát tak skypovo, asi trošku mením svoj pohľad a radšej by som brala byť obliata vedrom vody :D.
A mať domáci šalát.
A starkine koláče. (Jeden koláč som sa síce snažila spraviť, ale pri tom som sa opäť len uistila o mojej superschopnosti - výnimočnom antitalente na pečenie :D).
Spoločný obed...

Človek si asi ozaj začne uvedomovať niektoré, inak obyčajne samozrejmé veci, až keď prestanú byť až také samozrejmé.

Si chorá? Lieč sa. Ale zároveň si plň si svoje povinnosti, čiže si choď najskôr pekne na povinnú prednášku, potom sa ešte stav v obchode po tú 6 -litrovú fľašu vody a všetky ostatné potrebné veci, ktoré ti práve došli a aj keď ti je už úplne na hovno po tom, čo sa dotrepeš konečne so všetkým na štvrté poschodie a máš chuť sa akurát tak kvôli teplote a neschopnosti rozprávať a preglgovať vyvaliť do postele, najskôr si navar, lebo však nikto to za teba nespraví a ty potrebuješ aspoň nejakú výživu, sprav si čaj...atď, atď.

Štvrtok strávený na zdravotnom stredisku, kde nik nevie po anglicky, a tak komolím uprostred anglických viet dokopy všetky španielske slová, ktoré sa mi objavia v hlave, aby som vysvetlila, čo mi je a v rámci dorozumievania sa s doktorkou využívame už aj posunkovú reč, ako sa vraví, rukami-nohami.

Rozhodla si sa bojovať, tak bojuj. 

Povzbudzujúce slová od oca cez skype.
A tak zbieram sily a snažím sa dostať z depky, pretože bola to ozaj moja voľba a vedela som, že nie vždy bude všetko jednoduché, krásne a ružové.
Ešte že akurát prišli tie prázdniny :-)

Človek sa stále učí.
A hlavne v tých časoch, kedy sa ozaj nikde naokolo nenachádza žiadna bližšia osoba (vlastne počas sviatkov totálne žiadna osoba) a je nútený spoliehať sa len na seba a svoje vlastné schopnosti.
Ale keď sa to podarí...tá viera v seba sa utvrdí.
A možno práve toto bolo cieľom.

Nuž, asi som sa rozpísala trošku viac :D
Idem sa ja teda vrátiť k tej knihe, keď už je ten upršaný prvý apríl :-))
(Snáď zajtra dobehnem všetko zmeškané :P).

Dúfam, že vy ste mali krajšiu a veselšiu Veľkú noc :-)) (a vy baby, že ste boli aj obliate, ako sa patrí...aj za mňa :P ;-).