(Akurát, keď som sa chystala na jeden tréning. Milujem zákony schválnosti).
Rozmýšľam, čo napísať, lebo mám chuť niečo napísať, ale...myšlienky mi opäť prúdia rôznymi smermi a ja mám problém ich zachytiť do jednej stabilnej priamky (alebo aspoň vlnky).
pinterest.com
Mala by som sa naučiť koncentrovať len na jednu vec a tej sa úplne venovať. Lebo tak je človek vlastne najproduktívnejší. Problém je však nájsť motiváciu. A tak vždy a zakaždým odbieham k starému multitaskingu a ak mám až priveľa energie a náhodou som na hodine, stihnem počas jednej profesorovej vety skontrolovať všetky sociálne siete a k tomu nájsť nejaký zaujímavý článok na čítanie, ktorý však samozrejme tiež celý neprečítam, lebo ma zrazu vyruší úplne iná vec.
A tento kolotoč sa opakuje stále dookola.
Moje nálady v poslednej dobe kmitajú až priveľmi. Čo vôbec nie je dobrý signál.
Až na dva zázračné dni...
(ktoré sa však už zrejme nikdy nezopakujú. tie zhody náhod. úplne ich milujem).
V našej skupinke na spoločné prezentácie zo Strategického manažmentu sme istý čas dozadu privítali nového člena. Jediný mužský element.
Špecifické znaky: voľné tričko, rifle a kožená bunda. Štýl.
Prvý dojem: Narcis. Stredobod pozornosti. (Lektor si ihneď zapamätal jeho meno a vkuse sa ho pýta na názory).
Okey, ignorujem fakt, že sa v podstate ani nepredstavil a ani nesnažil o žiadnu konverzáciu s...nikým, ale...vraj má dobré nápady, teda budiš.
Žijem si teda aj naďalej svoj vlastný náladový život a tento element prehliadam, lebo nemá cenu začínať nejakú konverzáciu s niekým, kto sa nemá nikdy ani k pozdravu, nie to ešte k nejakému slovu (až na povinne zadané úlohy) a v podstate sa celkovo tvári, že je stredobod vesmíru a okolie je pre neho až príliš nepodstatné a nudné, aby sa čo len snažil o kontakt s ním.
Eooou. Lenže vonkajšie okolnosti vedia vždy všetko tak krásne zamotať...
Nová úloha. V podobe videa. Každý musí natočiť istú časť. A samozrejme, ako by to bolo, keby jedna z nich nepadla na mňa spolu s...narciskom?
Ale okey, stále pohoda. Vravím si, jedno poobedie, pár záberov - na pláži(!!!), to ešte zvládnem. Však všetci sme len ľudia :D.
Houby. Nezvládla som to tak, ako by som si to predstavovala...
Pretože...nepredstavovala som si nič.
A naopak - otočka o 180 stupňov - dostala som to, čo som potrebovala najviac.
Stabilitu. Vyrovnanosť. Nenútenosť.
Jedno úžasné slnečné popoludnie, more, pláž, nové nápady!
Dokonale hravý parťák, ktorý nielenže komunikuje (:D), ale v pohode ukazuje svoju nervozitu pred natáčaním (nič sme si dopredu presne nepremysleli, kto čo presne povie, a tak :D) a potom ukľudňuje a snaží sa zrelaxovať ešte aj mňa pred mojím "úžasným" výstupom :D, smeje sa a zároveň nadáva, keď mu mobil spadne do piesku (a ja sa smejem ešte viac :D) a dokonca sa NORMÁLNE prvý pozdraví, keď odchádzam. HA! :D (kokso, toto už vyznieva ako z denníka stredoškoláčky, nevadí :D).
Ďalší deň natáčame ráno narýchlo ešte celá skupinka spolu. A pozeráme a smejeme sa na už spravených nahrávkach.
Narcisko stále nevyzerá ako narcisko, ale smeje sa spolu s nami, robí si zo mňa prdel, keď nechtiac kopnem do jedinej sklenenej fľaši, ktorá sa na zemi nachádza a takmer ju rozbijem (moja maremnosť občas fakt nepozná hranice) a dokonca si robí prdel aj zo seba, keď pozeráme posledné nahraté video (vraví mi, že vyzerá veľmi "sick" :D).
A ja si uvedomujem dve skutočnosti:
Prvá - Narcis je v skutočnosti úplne iný, ako na navonok tvári. Možno som ho teda predtým "odsúdila" príliš skoro...?
Druhá - tá podstatnejšia - moja náladovosť počas týchto dní úplne zmizla. Akoby sa celý vesmír zrazu - po tej pláži - zharmonizoval, som spokojná sama so sebou a...je proste ťažké opísať ten stav, keď po dlho pretrvávajúcej nestabilite zrazu pocítite úplnú stabilitu. Relax. Pohodu.
A neviem, či mám za to ďakovať tomu človeku, alebo akémusi nastaveniu vesmíru, zhodám náhod, to je jedno! Lebo ten pocit je proste...zázračný!
Nič dokonalé však akosi netrvá večne.
Narcis sa znova správa ako narcis. Ignor v autobuse, žiadny pozdrav, ani sa na vás nepozrie, radšej sa začne rýchlo rozprávať s ľuďmi pred vami. Kašľať ho. (Týmto som si už prešla pár rokov dozadu, fakt už na podobné bullshity nemám nervy :D)
A moje nálady sú znova vo výkyve, napriek tomu, že sa to snažím mať pod kontrolou, ibaže... akosi čím viac sa snažím mať veci pod kontrolou, tým viac sa z nej len vymykajú.
A možno aj tým, že ja sama som nevyrovnaná, stále dookola stretávam podobné náladové typy a aj keď sa tieto extrémy snažím eliminovať, zhody okolností mi ich stále hádžu späť, v akejkoľvek podobe.
Čo je vlastne skutočne lepšie?
Snažiť sa mať veci pod kontrolou, alebo sa "len tak nechať unášať"?
Bojovať s vlastnou nestabilitou, alebo ju nechať len tak preznieť...a snáď bude lepšie..?
Ako vlastne dosiahnuť dlhodobú, tú pravú, stabilitu v emóciách, náladách...vo všetkom?
Môže k tej rovnováhe pomôcť iný človek? (Hoci aj rovnako nestabilné indivíduum? :D)
Vykašľať sa na mrhanie energie na ignorujúcich ľudí, aj keď viete, že majú aj svoje svetlé stránky?
Priveľa otázok a žiadne odpovede. Ako vždy.
tumblr.com
Really?
Dilema! Tiež som podobnú prednedávnom riešila.
OdpovedaťOdstrániťMyslím si, že k tej ozajstnej stabilite môže človeku pomôcť niekto iný - môže ho naučiť, ako na to. Ale pokiaľ človek nie je pripravený prijať to za svoje, nenaučí sa to a nenájde svoju stabilitu.
Tiež si myslím, že je lepšie sa nechať unášať, a niekedy, keď treba, prevziať kontrolu - ja som sa pridlho snažila mať kontrolu a potom som úplne zabudla, ako sa nechať unášať :D
Ja to akosi tiež tak nejako striedam, občas sa cítim akosi lepšie, keď mám niečo presne "naordinované", ale zase ak to nedodržím, alebo niečo to naruší, tak mám nervy :D Potom mám tú "únášaciu sa" fázu, ale zase vtedy skoro nič produktívne nerobím :D
OdstrániťVšetko má akosi svoje výhody aj nevýhody. Ako si inak dilemu vyriešila ty? :-)
Začala som sa teraz cielene nechať unášať a prijímať aj všetky negatíva, ktoré to so sebou prináša :D Aby som si to všetko znovu prežila a nezabudla, aké to je a ako sa s tým vyrovnávať :)
Odstrániťhm... ano, na prvy dojem sa nema dat..ale zasa taketo ignoracie po pohodovych dnoch, to je trochu aj znak nevychovanosti, nie? to sa neda inak vysvetlit...
OdpovedaťOdstrániťa co sa tyka emocnej stability... snazim sa o nu cely zivot, a pritom sustavne nachadzam dôkazy o tom, ze NEEXISTUJE! Neviem, ci si si niekedy vsimla nejakych na pohlad dokonalych vyrovnanych ludi... hovorila si si - preboha, ako to robia? tiez chcem viest taky dokonaly osobny zivot! No potom, ked si ich spoznala zistila si, ze maju presne take obdobia ako ty sama... Mne sa to stava sustavne! Uz som si presla mnohymi fazami s dokonalymi ludmi, momentalne som presla aj do tej s dokonalymi matkami (vzhladom na zivot aky vediem), ktore vravia ako sa nema na dieta kricat, ako musi papat hento tamto, mat taky a taky emocny zaklad, dokonalu vychovu... jedina matka, s ktorou sa bezne stretavam je vyslovene plna takych reci - pôsobi krasne, usmiato a pokojne... vzdy som chcela byt ako ona, nie taka...skratka - rozkolisana - ... a potom som ju jedneho dna zbadala u mna doma zavrestat svojej dcere priamo do tvare... a zacala si vsimat tieto "detaily"...zistila som, ze je taky isty clovek ako ja.
No my ludia sme taki... aj ja sama sa budem nadalej cely zivot snazit dosiahnut tu utopiu xD ...emocne stabilny zivot :D skratka, som nepoucitelna.
Myslím si, že emočná stabilita neznamená cítiť sa nonstop spokojne a pokojne - to nejde. Podľa mňa to znamená rozumieť svojím emóciám a akceptovať ich. Mám pocit, že keď človek z fázy spokojnosti zrazu prejde do fázy nespokojnosti, nemá negatívny postoj iba k nejakým vonkajším faktorom, ktoré jeho nespokojnosť spôsobujú, ale aj k samotnému faktu, že je nespokojný. A na to sa nabaľujú ďalšie negatívne emócie - hnev, frustrácia, bezradnosť, atď. Dôležité je vedieť si povedať, že negatívne emócie nie sú zlé - sú to len signály, že v našom živote sa deje niečo, čo je v konflikte s našimi hodnotami a čo narúša tie veci, na ktorých nám záleží. Keď človek rozumie svojím emóciám, vtedy ho považujem za emočne stabilného.
OdstrániťĎakujem vám veľmi pekne, baby, za vaše názory!
OdpovedaťOdstrániťPolly, tvoj príklad ma istým spôsobom "potešil", v tom zmysle, že si asi začínam uvedomovať, že ozaj tá vyrovnanosť niektorých ľudí aj keď sa zdá, že je stále, ale nie je a všetci sme na tom v podstate rovnako :-)
Aersosol - presne toto - porozumieť svojím emóciám a akceptovať ich, zjavne v tomto mávam zakaždým problém, snažím sa bojovať sama proti sebe, a to proste nevedie vôbec nikam. Len je to občas trošku náročné, lebo moje emócie sú občas fakt dosť rozlietané a mám problém ich len tak "pozorovať", aby som im ešte aj porozumela :D Možno by pomohli nejaké meditácie, len prísť na tú správnu techniku, aby sa človek aj udržal istú dobu v kľude :D
Priveľa otázok a sama som sa v nich stratila. :-D Neuveríš, ale ja posledný mesiac som v takom výkyve, že koniec. :-D halvne teda emocionalne... zrazu mojmu telu vobec neprekža, že sa rozreve pred hocikým alebo čo.. ide mi to trochu na nervy, každý si bude myslieť že som urevaná citlivka alebo čo.. ale proste tooľko problémov, a vecí čo sa udialo za posledný mesiac, je toho na mňa moc, a fakt netuším dokedy to takto bude a či mi z toho neprepne úplne, lebo niekedy sa fakt tak cítim.. A nechápemn takýchto narcisov, raz sa správajú ako najväčší pohoďáci a potom zrazu ako iný človek. :-D a vraj ženám sa nedá rozumieť. :-D
OdpovedaťOdstrániťTy kokso, s tým plačom mi ani nevrav, tiež som mala také obdobie...hlavne je to najvtipnejšie, keď ako fakt si nikdy nezvykla sa nejako spúšťať a už vôbec nie na verejnosti a zrazu čosi príde a ako píšeš, vyzeráš ako totálna urevaná citlivka :D Verím, že aj teba toto obdobie čoskoro prejde a zase bude všetko v poriadku :-)
OdstrániťA jo...však? Že ženy sú vraj komplikované... :D Možno je to len tým, že my veci akosi viac riešime aj navonok :D
Tiež sa snažím cvičiť a ako ten lifestyle už udržiavam dlhšie :) a určite mi to pomáha sústrediť sa na veci čo mi treba robiť :) len niekedy na tú prázdnotu momnentálne všetko pomáha len veľmi povrchne. Ďakujem za komentár! :)
OdpovedaťOdstrániťAle to muselo byť zaujímavé osvieženie aspoň pre to oko aj ked je ten chalan narcis. No a keďže sa nakoniec aj tak ukázalo, že nie je tak je to super. Tie náhody ach :D robia život niekey krajším :D a je fakt pecka ukážkou toho, že nikdy netreba dávať na prvý dojem, lebo to fakt muselo byť super poopoludnie. To by aj mne zvidhlo náladu, však ja sa už teraz usmievam jak to čítam :D. Je milé, že niekedy stačí v podstate tak málo aby nás niekto dostal presne do takého chill nastavenia, i miss that. Toto by som presne teraz potrebovala. Takých ľudí, ktorý dokážu docieliť tvoju pohodovosť. Druhá vec je tá, že sa zase začal správať ako narcis. Ktovie aký skutočne je. (inak takto vyzerá komentár, ktorý píšem po každom prečítanom odstavci :D nabuduce si more prečítam celý článok naraz, lebo toto nefunguje :D) Asi to má aj niečo do seba aby človek hľadal odpovede a stabilitu hlavne sám u seba a nie u iných, iný nás možu k tomu len dokopnúť ak je treba ale udržiavať by sme si ju mali sami. Tiez ma však zarazilo jeho správanie, hm. Najlepšie je teda asi naozaj to, ak už si sami neviem pomôcť nechať takúto náhodu nasmerovať nás ale snažiť sa potom udržiavať to všetko len v rámci nás samých a nevložiť do tej osoby všetko, lebo ľudia sú nevyspitateľný. A čo sa týka kontroly, ono to je dosťťažké poveddať, ja som taká istá. Tiež mám najradšej veci pod kontrolou, ale niekey to asi nejde. Len som ešte neprišla na to ako zvládnuť ten fakt, že niečo už nedokážem ovplyvniť. Niekedy asi treba čakať kým to prejde, niekedy treba nieo robiť, ja netuším key je správna doba na ktoré rozhodnutie, taže mnoho pomoci odo mňa asi nezafúka :D.
Presne tak, bez tých náhod by to asi nešlo :) a občas nás vlastne práve tie niekam nasmerujú. Už som sa trošku nad niektorými vecami zamyslela a asi tú kontrolu istým spôsobom vypúšťam...
OdstrániťTaktiež ďakujem za komentár a názor :)