Keď sa časy menia...a blogy už nie sú tým miestom, akým bývali kedysi

Chýbajú mi tie staré blogové časy. Keď sa vždy niečo udialo a mala som o čom písať...a v podstate aj keď sa neudialo nič, ale písať sa mi chcelo tak či tak xD.

Mám pocit, akoby blogy postihla nejaká stagnujúca choroba. Ale vážne. Nie je to už to, čo to bývalo predtým. Vidím to na sebe, ale aj takto naokolo, takmer všetky moje obľúbené blogy, ktoré som kedysi rada sledovala, všetko to akosi vyhasína (česť výnimkám :P).

Neviem, či sa menia časy, či nás to všetkých nejako prestáva baviť, byť v tej virtuálnej realite, či sa nič zaujímavé nedeje a tým pádom nie je o čom písať...alebo proste už nemáme chuť a potrebu sa o tom zmieňovať na blogu.
Raz za čas hodiť nejaký článok, aby to nebolo až tak úplne "odstavené"...ale inak...
Má to vôbec ešte zmysel?
Občas sa už aj ja pohrávam s myšlienkou, že to všetko proste zruším. Na jednej strane, skutočne ani netuším, kto všetko to tu číta a zároveň ani ja už nevyvíjam nejakú extra aktivitu...ale zase na strane druhej, viem, že by mi to chýbalo. A občas si sama rada čítam všetky tie moje staré články a vraciam sa do tých čias, keď bolo všetko tak...iné.
Chýba mi aj to písanie poviedok, ale akoby som aj z toho akosi "vyrástla" a nie je to už tiež také, ako kedysi. Jasné, raz za čas ma predsa len kopne nejaká tá múza a vtedy som za ňu naozaj vďačná, problém však je, že nikdy to nevydrží veľmi dlho. A to je na tom to smutné.

Kde sa to všetko stráca? Chuť písať, chuť čítať...chuť blogovať?
Alebo začala znova nejaká nová éra, o ktorej ešte netuším, alebo jej len neviem prísť na meno, že ľudia už prestávajú mať záujem podeliť sa o svoje myšlienky, či už zo strachu, z lenivosti, alebo istého druhu egoizmu, ktorý im vraví, sústreď sa len na seba, choď dopredu, a to čo najrýchlejšie, a neobzeraj sa pritom späť...?
Všetci sa len niekam ponáhľajú. Jedna dobrá vec a je to zároveň aj vec, prečo mám celkovo rada Slovensko, že to ešte nie je až v takom veľkom štádiu, ako tam vonku. Ale raz to príde.
A bojím sa, že to bude už čoskoro. Bojím sa, čo všetko sa ešte môže zmeniť...
A bojím sa, že tá zmena už nebude k lepšiemu.

Ale ok, nebudem zas až taký veľký pesimista, to by som proste nebola ja (:P) a napriek všetkému budem ešte stále aspoň utopisticky dúfať, že predsa len príde "niečo", čo nás ešte osvieti a aspoň istým spôsobom sa vrátime k tomu starému.