Ďalšia vec, ktorá potvrdzuje moju schyzofrenickú povahu.
Mám rada ľudí, cítim sa fajn, ak je niekto okolo mňa a rada sa aj zoznamujem s niekým novým, avšak mám z toho strach. A sama neviem prečo. Neviem prečo pociťujem divný stres z toho, ak sa chystám na nejaké nové miesto, na ktorom nikoho nepoznám (alebo ak tak len minimum). Vtedy akoby sa mi zastavil nejakým spôsobom mozog a mám problém zo seba dostať zmysluplné vety. Tým pádom moje sebavedomie pekne klesá a napriek tomu, že na tom mieste aj chcem ostať, radšej odídem, lebo si pripadám, akoby som bola len duch, ktorý len všetko pozoruje a ktorý sa nevie k nikomu pripojiť. A pri tom tí ľudia môžu byť úplne v pohode, len ja mám problém zapojiť sa do debaty, poprípade sa aj zapojím, ale po čase znova neviem, čo povedať a som na tom istom.
Ak som však pri niekom, koho dobre poznám, je to pre mňa úplne iné, tam ten problém nenastáva.
Neviem, čím to je. Dobre, mám aj problém s dôverou, ale to je trošku o inom. Ja chcem len proste ostrániť ten blok, ktorý mi bráni v tom, aby som bola otvorenejšia voči...všetkým a všetkému. A fakt neviem, ako na to. Samozrejme bez alkoholu, lebo ten totiž dokáže zo mňa občas spraviť už úplne inú osobu.
Zmeniť povaha sa nedá. Avšak ja dúfam, že čo sa týka tejto veci, tak na niečo prídem. A zmením sa. Lebo mi to fakt už ide občas pekne na nervy.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Nostalgia za starými poviedkami a znovuobjavenie existencie seriálov
Mám nejaké vákuové obdobie, vo všetkých oblastiach. Doslova. Možno aj preto som sa po dlhom čase dala na pozeranie seriálu. Dokonca dvoch. ...
-
Raz nepochopím ten čas. Ako ho môže človek zakaždým vnímať až tak rozdielne? Pozerám si články presne z týchto dní, týchto mesiacov - ale...
-
Konečne slniečko :-) Človek má hneď lepšiu náladu a všetko ide akosi ľahšie. A ešte keď vidí pred sebou pár voľných dní...no dobre, až ...
Akoby si písala o mne. Idem na nové miesto a ledva vypadne zo mňa veta. Občas sa chytím, ale potom zase neviem čo... Mám rovnaký problém, ale neviem ako sa to rieši. Aj keď myslím, že u mňa je to mojim nízkym sebavedomím, ďalej tým, že väčšina ľudí mi nesadne hneď od začiatku a ešte aj to ako ty, že dôveru k ľuďom nemám nejakú veľkú. A najskôr potrebujem toho človeka pomaly spoznať. Potom je to už lepšie. A veru, alkohol nič nerieši. :) Dlhodobo.
OdpovedaťOdstrániťHej, aj pri mne je to možno hlavne tým sebavedomím, aj keď v poslednom čase si už zakazujem o tom rozmýšľať a pripúšťať si to. Namiesto toho hľadám nejaké tie riešenia, napr. ak sa aj niečoho bojím, predsa len do toho idem :) Občas to chce dosť odvahy a sebazaprenia, ale ak sa ti to podarí, tak je to super pocit :) Hoci...často potom aj tak zutekám (aj doslova), ak zo seba už fakt nedokážam nič dostať :P
OdstrániťA ja veľmi nedávam na prvý dojem, skôr sa snažím ľudí najskôr lepšie spoznať a až potom si utváram názor, aj keď máš pravdu, občas ti nie každý sadne úplne od začiatku.
vlastnosti osobnosti sú relatívne trvalé. Dajú sa zmeniť, časom. Podľa mňa si to vybuduješ, chce to len tréningy a možno nejaké "osvedčené témy a frázy", ktoré by si vždy v takejto situácii využila (veď sú to stále nový a nový ľudia, nie? nebudú vedieť, že sa opakuješ :D). Dačo pútavé, zaujímavé a rôznorodé (aby si vedela kde a kedy to použiť).
OdpovedaťOdstrániťTak na jednej strane máš aj pravdu, na začiatok sú dobré tie rôzne frázy, avšak nedajú sa použiť vždy a hlavne na udržanie nejakého dlhšieho rozhovoru sa pripraviť asi nedá :P Ale možno to závisí aj konkrétneho človeka, lebo už sa mi stalo aj to, že som sa s niekým rozprávala prvýkrát a bolo to úplne v pohode (aj keď je to fakt len pár výnimek), takže fakt neviem, čím to je...
Odstrániť