Akurát hrali v rádiu New York od Alicie Keys. A mne tá pesnička nechtiac opäť pripomenula Ameriku. Taký jeden moment, keď prišiel spolubývajúci Playboy z výletu v New Yorku a ukazoval nám jeho perfektné fotky, ktoré spravil jeho perfektným fotoaparátom (:D) a pri tom naschvál pustil presne túto pesničku. A my sme všetci okolo neho sedeli, všetci na zemi, opretí o stenu, nalepení na seba, aby sme videli čo najviac a kochali sa :D
Ach, spomienky...
Stále sa ešte občas ešte nejaké vynoria. Hlavne vtedy, keď už nič nečakám...a zrazu počujem nejakú pesničku, vidím nejakú vec, stane sa nejaká situácia....a vtedy to príde.
Ale samozrejme, už to nie je také, ako pred tým.
Teraz sa v podstate už pri všetkom len tak ľahko usmievam a som za všetko rada.
Aj keď...ono sa stane, že príde aj taká plačlivá chvíľka :P...ale aj tá je už len taká mierna. Miernejšia. V porovnaní s časom predtým.

Inak včera sa mi sníval zase vtipný sen :D Normálne že mi napadlo, že by sa o ňom hodila poviedka, ale nejak sa mi k písaniu nechce.

V posledných večeroch som si veľmi obľúbila Tomáša Klusa. Jeho pesničky sú také...jednoduché, ale zároveň pekné, och a tie texty!
Pustite si Napojen...len tak, čo na ňu poviete ;-)

A pekné momenty dneška?

Len tak ležať na lúke so zavretými očami a užívať si slnečné lúče.
A potom objaviť malý obchodík a mať prvú tohtoročnú zmrzlinu.
A hrať Frisbee :-)

(A pri tom všetkom mať v kapse skryté poznámky, ktoré boli prvým dôvodom pre popoludnie strávené vonku :P).