Akurát hrali v rádiu New York od Alicie Keys. A mne tá pesnička nechtiac opäť pripomenula Ameriku. Taký jeden moment, keď prišiel spolubývajúci Playboy z výletu v New Yorku a ukazoval nám jeho perfektné fotky, ktoré spravil jeho perfektným fotoaparátom (:D) a pri tom naschvál pustil presne túto pesničku. A my sme všetci okolo neho sedeli, všetci na zemi, opretí o stenu, nalepení na seba, aby sme videli čo najviac a kochali sa :D
Ach, spomienky...
Stále sa ešte občas ešte nejaké vynoria. Hlavne vtedy, keď už nič nečakám...a zrazu počujem nejakú pesničku, vidím nejakú vec, stane sa nejaká situácia....a vtedy to príde.
Ale samozrejme, už to nie je také, ako pred tým.
Teraz sa v podstate už pri všetkom len tak ľahko usmievam a som za všetko rada.
Aj keď...ono sa stane, že príde aj taká plačlivá chvíľka :P...ale aj tá je už len taká mierna. Miernejšia. V porovnaní s časom predtým.

Inak včera sa mi sníval zase vtipný sen :D Normálne že mi napadlo, že by sa o ňom hodila poviedka, ale nejak sa mi k písaniu nechce.

Bolo to o takom mladom bláznivom profesorovi, alebo vedcovi, alebo proste už neviem tú jeho pozíciu a jednej študentke. A tak zaujímavo sa to vyvíjalo. Lebo to boli úplne odlišné osobnosti, on bol strašne ironický a cynický, robil si zo všetkých srandu, nič nebral vážne...až na nejaký jeho pokus, alebo zadanie, ktoré dal študentom. A tí študenti to teda riešili a neznášali toho vedca/profesora, pretože ich vždy pekne odpinkal preč. Ale práve tej jednej študentke sa podarilo, že si k nemu nejakým spôsobom našla cestu a pri tom ho tiež zo začiatku neznášala. A už si presne nepamätám podrobnosti (sakra, mala som si to napísať hneď včera, keď som sa zabudila :D), ale proste z bláznivého profesora sa stal bláznivo zaľúbený profesor :D

A už by som sa mala ísť konečne učiť. Zase to blbé účtovníctvo, tento semester ešte horšie ako predtým.
Preto asi teraz "kvasím" tu :P.
A som chorá. Prechladnutie, hrdlo, kašeľ...všetko dokopy. Najlepšie, že ma to chytilo ešte v piatok a v sobotu som išla na svadbu. Kde som mienila ostať pre istotu len tak kratšie a nevyvíjať veľkú fyzickú aktivitu.
Ale houby :D Lennie musela ostať až do samého konca, chodiť v noci po vonku len v šatách a aby to nestačilo, tak sa na záver ešte pridala ku karaoke skupinke, aby to svoje hrdlo už úplne dorazila... :P

Dobre, už musím fakt končiť...ach, tá prokrastinácia. Najlepšie, že posledná skúška. A ja takto zaháľam. Nakopnite ma niekto :P