Vo všetkom. Vo všetkých.
V sebe.
Ten pocit, keď vám konečne spadnú klapky z očí a vy zrazu vidíte veci jasnejšie. Čo len o trošku.
Stále je ešte čo objavovať. Stále je potrebné sa učiť.
Nechať minulosť odplávať.
A len tak všetko pozorovať a viac počúvať.
Cítiť ľahkosť.
Zatvoriť oči a vychutnať si vietor vo vlasoch.
Nič neočakávať. Ale nájsť si záľuby, činnosti, pri ktorých sa človek cíti byť tak viac sám sebou.
Ísť si po akejsi vlastnej cestičke.
A nebrať svet až tak vážne.

