Dobby style...who am I???

Dnes bolo pekne.
Fakt, slniečkovské dni mám rada, aspoň trošku to človeku zdvihne tú inak pesimistickú náladu.
Asi toľko k snažiac-sa-o-optimistický úvod.

Nemám rada roztržku medzi mojou väčšinovou introvertnou a menšinovou extrovertnou časťou osobnosti. Lebo napriek tomu, že sa tú hranicou snažím aj nejako imaginárne posúvať, tá introvertnosť samozrejme nakoniec vždy (alebo aspoň veľkou väčšinou) zvíťazí.

Včera som bola na kvázi oficiálnej zoznamovacej erazmus "pizza&beer párty" v našej kuchynke. Pozvala ma tam moja spolubývajúca Talianka (pre vysvetlenie, v našej bunke sú dve izby, v jednej bývam ja, ešte s dvomi Slovenkami, ktoré sa tu však až tak často nevyskytujú a v tej druhej býva D., tá Talianka), ktorá tu dofrčala s ešte jedným Talianom, ktorého meno som si však nezapamätala, pretože bolo pre mňa veľmi slabikovo náročné. Ale inak vtipný ukecaný chalan, hlavne, keď mi D. chcela vysvetliť situáciu a on na ňu len "shut up!" a začať vysvetľovať on :D

Napriek mojej úžasnej pamäti na mená a tváre, som sa predsa len snažila zapamätať čo najviac (aj keď občas som sa naschvál ľudí pýtala aj dva či tri krát, ako sa volajú :D).

Napríklad M., historicky prvý Angličan, o ktorom viem, že sa tu vyskytol. Taký ten týpek s dlhšou briadkou a reggae čiapkou a šíriacou sa pokojnou aurou v štýle "nič neriešim", ktorý si po celý čas brnkal niečo na gitarke. V podstate mám istým spôsobom rada takýchto ľudí, už len kvôli tomu pokoju, ktorý sa zrazu usídli aj vo vás a tiež v ich spoločnosti akosi všetko pustíte z hlavy a nič neriešite.

Give me a word, give me a sign, show me where to look, tell me what will I find

Opäť sa asi vraciam k tomu môjmu nechce-sa-mi-písať obdobiu. Možno je to dobré, možno nie, ale každopádne, chcela som sa zmieniť o niektorých veciach z posledných dní, len akosi aj tie prudko endorfínové stavy vždy vystriedalo to temnejšie obdobie. A tak sa to opakuje...neustále.

Chcela som napísať o mojich z ničoho nič preplnených dňoch...

O tom, že v práci sa mi občas aj páči..hlavne, keď už konečne spoznávate viac aj tých ľudí a všetko ide tak nejako rýchlejšie.

O oldieske, kde som stretla jedného Lotyšana, ktorý tu bol zhodou náhod pre dvomi rokmi na erazme a ja som ho predtým aj registrovala (a aj on mňa), ale inak som ho nepoznala, nuž a teraz tu prišiel znova, a akosi sme zoznámili (však úplne v pohode, keď je celý klub preplnený Slovákmi a my samozrejme natrafíme akurát na Lotyša s Rusom :D) a pretancovali celú noc. Dokonca ma naučil salsu! (ktorú som samozrejme už aj zabudla :D). 

O tom, že som po tej noci spala asi ani nie 5 hodín a šla som sa hneď korčuľovať :-)

O tom, že na ďalší deň som mala takú svalovku, že som chodila ako robot. Doslova. A že som v ten deň musela ešte aj do práce (kde som to ale akosi aspoň trošku rozchodila :P).