Neviem, ako je teraz doma, ale tu sa opäť vrátilo to sychravé a dosť veterné počasie, takže na najbližšie dni to veľmi nevidím ani na bicyklové výlety, ani vychádzky do lesa :P, takže sa asi najskôr uchýlim k čítacím a písacím činnostiam.
Ale nuž, väčšina týždňa bola ešte pekná, takže nech sa páči!
1. Bicyklové výletíky som si spravila tento týždeň dva, jeden počas príjemného večera, keď sa akurát začalo pomaličky stmievať a poviem vám, tá krajinka naokolo naozaj stála za to.
2. Druhý výlet bol k jazeru, ku ktorému som sa chcela dostať už dlhšiu dobu, len akosi vždy, keď som sa tam vybrala, nikdy som sa tam nedostala :D Lebo...lebo však načo GPS, Lennie si radšej vyberá spontánne uličky, ktoré sa jej najviac páčia, čiže nakoniec skončí úplne inde, ako pôvodne mieni :D
Voda ešte veľmi na plávanie nebola, i keď istí športuchtiví otužilci sa už odvážili o preteky v plávaní, ale ja som sa len na chvíľu vyvalila do trávy a vychutnávala si slnečné lúče.
Trošku z miestnej "architektúry". Brala by som jeden taký domček ;-)
3. V sobotu som sa zúčastnila dobrovoľníckej Greenpeace akcie, počas ktorej sme pádlovali na kajaku po rieke a zbierali odtiaľ to, čo tam patriť nemalo a malo to hneď dve výhody - som rada, že som sa mohla zapojiť k niečomu, čo má naozaj význam a zároveň mám konečne svalovku aj na ramenách - taký šport by som tiež brala aj častejšie. Navyše nám presne ešte počas akcie svietilo pekne slnko (tuším ma aj mierne opálilo) a ako sme skončili, už sa to počasie začalo definitívne kakať.
4. Posledný momentík sa týka jednej z historiek kaviarničky.
Po dlhej dobe som sa tam opäť dostala v čase, keď tam bolo skutočne prázdno (čo je teraz väčšinou skôr zázrak), a tak som sa usadila k jednému stolu blízko pri stene, objednala si limonádu a ponorila sa do svojej knihy. To, že vedľa ležal taký ten starý, teraz už "retro" telefón, ktorý sa používal asi pred cca 20 rokmi, som veľmi neregistrovala, lebo...tých telefónov tam je skrátka viac a sú všade (a hlavne vždy inde), takže som už na ne zvyknutá :D
A tak...čítam si knihu, v pozadí hrá iba hudba a občas počuť, ako barman s niečím (napríklad s umývadlom) mrdne pri pulte, lebo aktuálne tam prebieha rekonštrukcia, až v istý moment... zvláštny zvuk. Cengajúci zvuk. Prichádzajúci od telefónu vedľa.
Pozriem na ten telefón, či mi náhodou len neharaší, ale on fakt zvoní!
Okej, otočím hlavu smerom k baru a barman vyhúkane tiež pozerá rovnakým smerom, akoby ho akurát niečo prebralo z akéhosi tranzu, ale...nič viac. Len pozerá, raz na telefón, raz na mňa, ten telefón mimochodom stále zvoní a ja to skrátka už akosi nevydržím a dostanem taký záchvat smiechu, že sa to ozýva až kdesi vonku. To ho potom už akosi naštartuje a príde ten telefón reálne zdvihnúť, lebo...asi len zabudol, že ho dal napojiť na linku :-))). A ja sa ešte dobrú minútu na to udrbávam nad svojou knihou, lebo...lebo. No proste nemôžem. Občas mám dojem, že na vchode by mal byť nejaký varovný nápis, v zmysle, vstup len na vlastné riziko. Zázrakovo. Nepredvídateľné javy.
5. V ten deň ma na stole poctil svojou návštevou aj Kocúr a chvíľku mi pri čítaní robil spoločnosť, čo bolo od neho veľmi milé, keďže okolosediacich zvykne väčšinu času skôr ignorovať a sedí si v svojej krabičke pri okne, alebo na barovom pulte. Mimochodom, tie jeho oči!!!
A pesnička na záver. Tiež z toho dňa v kaviarni. Nabudila moju inšpiráciu tak, že som mala nutkanie okamžite vstať a ísť niečo písať :-)))
Ben Caplan je skrátka blázon! :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára