#úlomky môjho komického života...alebo barmankou na pár minút

Občas z toho miesta ako fakt nemôžem. Keď sa tam človek ocitne, cíti sa zrazu ako na úplne inej planéte.

Minule...
Sedíme s kamarátkou pri jednom zo zadných stolov, v kaviarni je celkom prázdno (oproti nás práve zaspal nejaký blonďavý týpek, ktorý si pozeral na notebooku film).
Rozprávame sa a ani nezbadáme, kedy príde, len zrazu si začne hundrať nejaké tiché nadávky barman (majiteľ), ktorý si kľačí dole, hneď vedľa nášho stola a opravuje zástrčku.
Pozrieme obe na neho dole, on pozrie zdola na nás (asi mu to náhle ticho príde akosi čudné), povie "sorry" a opravuje si ďalej :D

Asi o hodinku neskôr...
Prídem zo záchodu a kamarátka mi zahlási: "Barman tu zametal. Prešiel metlou krížom cez kaviareň. Trvalo mu to asi 10 sekúnd."
Moje obdivné gesto v tvári hneď zmetie druhou hláškou: "teraz si čistí topánku."
Obe pozrieme smerom k stolom v druhej časti, ktorá je v podstate skoro prázdna (prípadne tomu nik nevenuje pozornosť), ako si barmaník sedí v jednom z kresiel, na stole má položenú čiernu čižmu a či ju už leští, alebo čo robí, je otázne, ale...ten pohľad je skrátka na nezaplatenie :-))
Odpovedám jej: "V pohode. Nech si čistí," a ďalej to neriešim.
Áno, mám rada divných ľudí a mne to už tým pádom už v podstate ani divné nepríde :D

Dnes...
Najskôr som sa stala obeťou diskriminácie, lebo som ako jediná nedostala keksík k horúcej čokoláde a neskôr...
Hráme karty, ale zrazu som taká smädná, že sa rozhodnem skočiť si po pivo. Vravím: "Počkajte ma. Hneď som späť."
Jasné.

Barman sa rozpráva s nejakým chlapíkom/kamarátom/whatever, ktorý má na oblečení samé hviezdičky (všade - na tmavomodrom tričku, dokonca má svetlé hviezdičkové rifle), sedia si vpredu na barových stoličkách. Prídem k nim, oni ma akosi neregistrujú a ja ich teda začnem hypnotizovať smädným pohľadom.
Keď sa konečne pozrú mojím smerom, opýtam sa: "Môžem dostať pivo?"
Usmievajú sa ako mesiačiky na hnoji, barmanovi pri tom stoja vlasy všetkými možnými smermi, akoby na ňom tá elektrina z predošlej zástrčky zanechala isté následky a prikyvujú mi. "Jasné."
A nič. Čumím na nich ďalej a oni na mňa.
Beriem to tak, že mám asi svoju požiadavku spresniť, ibaže..." Ehm, ja neviem, aké. Poraďte mi."
Ten kamarát mi ukazuje jeho fľašu s jedným, ktoré sa mi ale nepáči, keď barman flegmaticky zahlási: "Choď si vybrať."
Kukám na neho ako puk, ale on sa len usmieva.
Tak teda dobre. Nadýchnem sa, obídem ich, obídem bar, až stojím na opačnej strane a rozhliadam sa. Tí dvaja sa na mne dobre zabávajú.
Keď sa konečne rozhodnem, čo asi chcem, začne ma barman nasmerovávať.
"Je to v prvej chladničke vpravo."
Začnem skúmať obsah chladničky, ale nič také, čo tam má byť, tam nevidím.
"Tak teda v strednej chladničke. V strednej poličke."
Prevrátim oči. otvorím druhú chladničku, ale ani tam nevidím moje túžené pivko.
"Nepoznáš si obsah vlastných chladničiek?" nedá mi po tom všetkom utrúsiť poznámku (nemôžem si pomôcť!), na čom sa jeho kamarát začne smiať a pomaly vyťahujem všetky druhy fliaš, aké tam sú.
Barman začína vyzerať už skutočne zúfalo, až nakoniec...predsa len jedna posledná fľaša z toho druhu, ktorý hľadám! (Dark Sister). Nemusím vravieť, že všetci sme si vydýchli :D

Keď už odchádzam z poza pultu, príde jeden zákazník. Barman na mňa pozerá s napoly prosebným výrazom v tvári. Začnem sa smiať, ale prijímam výzvu.
Zákazník si pýta Colu a kávu.
A opäť začína moje sliedenie po chladničkách, našťastie už sa moje schopnosti o čosi zlepšili a čas hľadania skrátil.
Najlepšie, že keď mu nalejem nápoj do pohára, ten faganisko ma sprdáva, že takto si ho nevezme a musím mu preliať obsah celej fľaše. Všetci sa tam proti mne spikli!

Kávu už ide robiť ide barman, keďže ja s jeho super-truper mašinkou narábať neviem a odchádzam si s mojím pivkom k partii, ktorá už dávno hru dohrala, stihli si zo mňa po celý čas robiť prču a teraz si stavali domčeky z kariet. Nuž čo.
Začala som si stavať ten svoj.