Znova sa na mňa začína čoraz viac lepiť tá nálepka. Neviem, či je to len tým, že aktuálne nevidím pred sebou žiadny konkrétny smer, nemám dokončené žiadne veci a skrátka nemám nič v rukách. Akoby mi všetko len akosi unikalo, spolu s časom, ku ktorého rýchlosti sa radšej ani nevyjadrujem.
Ak si aj spravím nejaké plány, buď sa niečo vyskytne, alebo si to zosabotujem sama. Akokoľvek. Vždy sa nájde spôsob. A len sa to potom kumuluje...
Nezodpovednosť zo mňa doslova sála. Cítim to vo všetkom okolo seba. Dokonca aj pri obyčajnej prechádzke či návšteve obchodu akoby som mala niečo na čele.
Chcem sa nejako pohnúť, ale akoby sa moje myslenie doslova tak scvrklo, že nedokáže vymyslieť rozumnú cestu. Kde je tá inšpirácia, keď ju človek potrebuje najviac?
Včera som zazrela akúsi malú iskru na konci toho tunela, niečo, čoho by som sa mohla chytiť, ale ako to prišlo, tak sa to stihlo aj stratiť.
Nepotrebujem nikoho, kto by ma zaviedol za ručičku. Jediné, čo potrebujem, je vymaniť sa z tohto ničotného spôsobu zmýšľania. Odstrániť tie zakaleniny, ktoré sa tam stihli za posledné mesiace usadiť. Naliať tam extra silný prečisťovač a následne niekoľkokrát poriadne prepláchnuť vriacou vodou. Nech ma to konečne zapáli k takej akcii, ako má. Nech to skrátka šlape. Čisto a jasne.
Kde však ten extra silný prečisťovač nájsť?
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Nostalgia za starými poviedkami a znovuobjavenie existencie seriálov
Mám nejaké vákuové obdobie, vo všetkých oblastiach. Doslova. Možno aj preto som sa po dlhom čase dala na pozeranie seriálu. Dokonca dvoch. ...
-
Raz nepochopím ten čas. Ako ho môže človek zakaždým vnímať až tak rozdielne? Pozerám si články presne z týchto dní, týchto mesiacov - ale...
-
Konečne slniečko :-) Človek má hneď lepšiu náladu a všetko ide akosi ľahšie. A ešte keď vidí pred sebou pár voľných dní...no dobre, až ...
s tymto sa uplne stotoznujem. sice mam pocit, ze by sa mi zislo vodenie za rucicku, ale to iba preto, lebo mam pocit, ze moje myslenie a videnie akejsi zivotnej cesty je uz take zahmlene, ze mam pocit, ze potrebujem pomoc s odstranovanim necistot, ktore mi brania vo vyhlade do buducnosti.
OdpovedaťOdstrániťKeď je to videnie už veľmi dlhú dobu takto zakalené, občas je možno naozaj lepšie, keď nám z toho pomôže ktosi iný...
Odstrániťja to ale zatiaľ vnímam len ako istú fázu, v ktorej sa aktuálne nachádzam a dúfam, že čoskoro sa to vyjasní samo :)
netreba to siliť.....čo som sa za svoj život naučila je to, že keď veľmi na niečo tlačím nikam to nevedie a len sa trápim....netrap sa.... nechaj to plynúť ono sa to vykryštalizuje :) prestaň na to myslieť :)
OdpovedaťOdstrániťToto som asi potrebovala aj počuť :) tiež v to dúfam, ďakujem :)
Odstrániť