A Elodina a všetkých iných, divných a pološialených ľudí :-).
Už som minula spomínala, že si robím re-reading Mena vetra a musím sa priznať, že teraz má pre mňa tá kniha ešte väčšie čaro, ako keď som ju čítala prvý krát pred pár rokmi. Akoby som niektoré veci chápala už v úplne iných súvislostiach, aj vďaka vlastným skúsenostiam a odlišným názorom a proste teším sa na moment, keď budem konečne držať v rukách jej pokračovanie :-).
Lebo:
"Čítanie dobrej knihy je ustavičný dialóg, pri ktorom sa kniha prihovára a naša duša odpovedá.“
- André Maurois
Toľko k môjmu prvému rozplývaniu sa ^^
***
V rámci výskumu na diplomku som dnes bola v jednom hoteli, ktorý sa však nachádza na tak trošku odveci mieste, čo sa odráža aj na časoch autobusov. Tam som sa síce dostala v pohode, avšak po mojej skončenej úlohe som zistila, že autobus späť ide až o 2 hodiny. Nuž, nie som človek, čo rád čaká (skôr som ten, čo vždy mešká, prípadne beží na poslednú chvíľu). Navyše v dedine, kde nič dokopy nie je. Tak som sa po pár minútach rozhodla, že si skúsim niekoho stopnúť, minimálne do najbližšieho mesta.
Pri ďalšom náhodnom okoloidúcom aute som sa teda odvážila mierne zdvihnúť ruku a na počudovanie mi aj hneď zastavilo. Keďže ja mám akosi šťastie na zahraničných ľudí (áno, hoci aj v malej dedine, kde naširoko naďaleko skoro nik nie je :D), už ma v podstate ani nezaskočil fakt, že na mňa začal šofér s angličtinou. Keď som po našom mikrorozhovore zistila, že ide cez mesto, ktoré bolo jednou z mojich alternatív, neváhala som a prisadla si. Záchrana!
A tu sa dostávame k mojej ďalšej inšpirácii. Lebo počas, hoci krátkej cesty, som zistila, že ten šarmantný pán šofér v bielej košeli pochádza z Nemecka, tu prišiel len na konferenciu a ide späť do Prahy, kde teraz býva. Keď si odmyslíme jeho krátky úchecht pri mojej otázke, či sa mu páči Slovensko (čo však diplomaticky zaobalil do ďalšieho monológu), opäť som si len potvrdila fakt, že tí Nemci (minimálne tie výnimky, ktoré som stretla) sú skrátka progresívny národ a na veci sa pozerajú z úplne iných uhlov a väčšieho nadhľadu. A presne toto je to, čo hľadám a čo mi v terajšej dobe tak strašne chýba. Ľudia, ktorí by ma inšpirovali pozerať sa viac dopredu, nezaoberať sa v hlave len tými istými blbosťami, ktoré dookola riešim, ale naopak, spraviť to, čo je potrebné a pekne si ísť krok po krôčiku ďalej. Lebo všetko to ide a dá sa to.
***
1. čítajte knihy, lebo ony sú samé o sebe inšpiráciou
2. nebojte sa stopovať, lebo nikdy neviete, kedy náhodou narazíte na šarmantného Nemca :-)
Zdroj citátu: citaty-slavnych.sk
prepáč, ale vo mne sa ozýva matka...NESTOPUJ!! XD
OdpovedaťOdstrániťHm...neviem, či to má význam povedať človeku s podstatne nižším pudom sebazáchovy :D Ale tak, povedzme, že zatiaľ verím svojej intuícii :D
Odstrániťhmmm ale ja nemca nechcem :( ja by som radšej španiela alebo ... OMG VIEM, TALIANA. ked nejakeho stretneš nabuduce stopom, pošli mi prosim špztku !
OdpovedaťOdstrániťoch dala by som si riadne meno vetra znovu ... ale nie je na to čas :( takže ... pekne budem čakať na dalšiu knihu len :D
www.mionepond.blogspot.sk
No s Talianom som ešte tuším nešla (zase so Španielmi už viackrát :D aj Francúzmi :D), okej pošlem! :D
OdstrániťTiež si čítala? :))) dúfajme, že príde nejaký zázrak v podobe tej tretej časti :P
ja by som dokazala stopovat iba v uplne krajnej nudzi, co zatial ani sama neviem, co znamena :D akoze, mas moj respekt, lebo v mojej hlave je stopovanie hrozne nebezpecna cinnost. ale vacsinou su to tie neplanovane veci, ktore nas posuvaju vpred a davaju nam moznost pozriet sa na svet z ineho pohladu :)
OdpovedaťOdstrániťTak áno, je to samozrejme nebezpečné, ale keď si to človek zoberie štatisticky, koľko ľudí to praktikuje po celom svete a v pohode. Prirovnala by som to k tomu, keď sa niekto bojí z lietadiel, lebo vidí rôzne správy a katastrofy a pritom na cestách sa udeje oveľa viac nehôd. Podľa mňa sa toho ľudia boja, lebo je to skrátka niečo iné, čo sa "bežne nerobí". Nechcem tým povedať, že teraz si ma každý spakovať kufre a cestovať len stopmi (:D), ale skôr, že z času na čas je to okej, ale samozrejme opatrne a vedieť si vybrať (ako som písala už skôr, veriť intuícii).
Odstrániťten citát si dám snád vytetovať :)
OdpovedaťOdstrániťa stopovanie je podľa mňa super i ked je tu riziko (poznám mne dosť blízku osobu ktorá na to doplatila). ja som mala zatiaľ super skúsenosti a spoznať nových ľudí a ich charakter nie je na škodu ( ja ako scenárista to viem oceniť a využiť :D)
Haha :) ale jasné, máš pravdu, záleží aj od každého osobných skúseností...
OdstrániťČo si :D Ja byť na tvojom mieste tak tam čakám tie dve hodiny a prechádzam sa a fotím a samozrejme nadávam :D neodvážila by som sa stopovať. :D Ale ty asi priťahuješ také v pohode situácie zvláštne ako bolo to, že si stopla práve Nemca. :D
OdpovedaťOdstrániťNuž, keď myslíš :D ale ja tiež inak rada fotím, ibaže tam by fakt ani nebolo čo, len domy a polia rozorané a nič...a chcela som sa rýchlo vrátiť, lebo som mala ešte nejaké veci na práci a 2 hodiny je proste dlhé doba :-)
Odstrániť