utorok 4. augusta 2015

Turn to melancholy

Keď sa človek cíti tak nejako sám...
A ani tie občasné rozptýlenia nemajú žiaden význam.
Keď chýba niekto, na koho sa možno spoľahnúť.
A rozprávať sa bez strachu o všetkom, čo práve letí hlavou.

Také divné prázdno.

Pokusy o hľadanie významu vo veciach naokolo.
Nové miesta, no sú tie správne?
Ktoré miesto je to správne? Kde je?
Existuje vôbec...?


pinterest.com

2 komentáre:

  1. To je to najhoršie, keď sa chytáš slamky vv bežných rozptýleniach a zrazu ti tá slamka už nestačí, vtedy prídu tieto dni. Lebo nechceme slamku, lebo chceme viac, lebo tie rozptýlenia nie sú dosť, lebo tá radosť je malá lebo chceme väčšiu. Radosť a spokojnosť z toho, že je niekto vedľa nás. Lebo nech je akokoľvek mnoho iných vecí, nikdy nič nebude mať na to, na ten pocit keď tu je ten niekto s kým sa budeš môcť rozprávať o všetkom, kedykoľvek. Niekto kto zaplní to prázdno. Ktoré bežne činnosti naplnia len do polovice. Lebo nejde o miesto....

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne si to tým komentárom vystihla. Môžeš sa síce tešiť z milión vecí, ale predsa len vždy nakoniec príde tá chvíľa, kedy ti proste chýba niečo...viac. Niekto viac.

      Odstrániť

Nostalgia za starými poviedkami a znovuobjavenie existencie seriálov

Mám nejaké vákuové obdobie, vo všetkých oblastiach. Doslova.  Možno aj preto som sa po dlhom čase dala na pozeranie seriálu. Dokonca dvoch. ...