sobota 21. septembra 2013

June (Part Two)

17.6. 22:10
Lennie, vychladni.
Prečo musím vždy nad všetkým tak premýšľať? Pohoďák mal pravdu, keď sa ma spýtal, že či vždy "I worry about something". A vždy rozmýšľam, čo si o mne ľudia myslia a to tiež nie je dobré.
Inak sme dnes boli s B. v Rockville, konečne sme si vybavili už aj Social Security number, kúpili sme si pizzu, ktorá bola úplne super, aj ten ujo bol zlatý a aj keď bolo horúco, ale aspoň sme si trochu zašportovali na bicykloch a nesedeli len na apartmáne :P.
A večer som napísala S.b.

24.6. 1:00
Unavená. Päť dní za sebou na poole po 11 hodín dá človeku zabrať. A ešte dnešná cesta tam, kedy som 40 minút šla na bicykli v daždi...ale pozitívom je, že už ani nerozmýšľam nad cestou, len automaticky idem, lebo to už poznám. A v podstate sa mi to miesto tam aj páči. Každý deň tam zvykne chodiť jedna rodinka s tromi deťmi a tí mi vždy prinesú dobrú energiu :-). A celkovo už aj poznám viac ľudí, oni poznajú mňa a aj sa mi prihovárajú občas a je to fajn. Dúfam, že mi to miesto už ostane na dlhšie. Ale aktuálne som rada, že mám zajtra day off, vlastne dva dni voľna za sebou. Neviem síce, čo budem robiť, ale určite sa chcem najskôr dlhšie vyspať. Lebo inak musím vstávať o 8, aby som si stihla spraviť raňajky, desiatu a o 9 vyraziť na cestu. Čiže v podstate začínam najskôr zo všetkých, ale taktiež sa aj najpozdejšie vraciam na apartmán. Ale je to 11 hodín a pokiaľ budem robiť každý týždeň tých 5 dní, tak by to malo byť fajn. Dúfam. Len musím vymyslieť niečo s jedlom, lebo sa stravujem strašne nepravidelne, večer sa napchám a cítim, že to nie je dobré. Možno si budem musieť ráno variť niečo viac a zobrať si to tam. Uvidím.

23.6. 00:24
Dnešok bol vlastne fajn. S B. sme si na obed robili zemiakové placky, ktoré boli super a večer palacinky, ktoré boli tiež super. A ešte taký puding, alebo čo to bolo, ale bolo to čokoládové :P.
Chvíľu síce pršalo (akurát keď sme šli do obchodu), ale potom prestalo a znova svietilo slnko. Tak sme sa išli prejsť, hľadali sme nové cestičky, prešli sme cez taký lesík a zrazu sme sa ocitli na veľkom priestranstve, kde boli ihriská, na ktorých sa hrali rôzne hry, najskôr futbal a potom sme prišli k jednému, kde bol baseballový zápas! Konečne som videla naživo hrať baseball :-) . Už mi chýbalo len odfotiť sa s baseballovou palicou :P.
Tichý (ďalší spolubývajúci) si kúpil Nikon 3100. Playboy ma dnes s ním „zobudil“, keď ma prišiel fotiť ráno do izby. A ja rozospatá som ho po slovensky poslala pekne dakde :D. A potom sa B. pýtal, čo to znamená :D
Ale páči sa mi ten foťák. Aj keď ja by som skôr chcela 5100. Možno raz ... :-)

25.6. 11:20
Crazy day. Najskôr sa mi podarilo zapnúť požiarny poplach, keď som išla piecť zemiaky, pretože keď som zapla rúru, začalo sa z nej z neznámeho dôvodu tak dymiť, že ten dym zašiel až k tomu pípaču, ktorý ohlasuje požiar a ten začal pípať. A ten zvuk bol hrozný! Tak som len rýchlo pootvrárala dvere, okná, vypla rúru a začala kraťasami rozvievať vzduch okolo toho alarmu, aby to prestalo pípať. Našťastie potom to prestalo a aj zemiaky sa mi podarilo upiecť (aj keď to trvalo asi 2 hodiny, lebo som sa bála zvýšiť teplotu :P).
Večer som sa bola pozrieť pri jazere v Montgomery Village a bolo tam riadne pekne. Tak som spravila pár fotiek, aj keď len mobilom. Len asi by som to nebola ja, keby som sa znova nedostala do nejakého šmejdu. Šla som si po chodníčku okolo jazera, myslela som si, že pekne obídem všetko dookola, ale zrazu začal lesík, to by bolo ešte ok, potom však minipotôčik, ten som tiež ešte nejako prešla (aj keď som musela prenášať bicykel cez ten briežok), ale potom prišiel väčší potok a ten sa mi už s bicyklom bez blatníkov prechádzať nechcelo. Tak nič, neostalo mi nič iné, len sa vrátiť naspäť. A to blato! Bolo všade. Ale tak, nevadí, aspoň som sa prešla, videla som nové miesta a v podstate som sa na sebe aj zasmiala :-)

A som nervózna. Ani neviem z čoho. Zase mám jednu z tých mojich divných nálad kvôli všetkému naokolo. Aj S.b., pretože to tak pekne začalo, písať si s ním a tak, ale teraz je to akési divné.
A všetkým tu asi šibe, Playboy zhasína a zapína svetlo a vydáva divné zvuky a všetko je tu na hlavu! A teraz ma nasral s tým, že nedokáže umyť jednu blbú misku po nás, ale samozrejme, že ja umývam každý deň riad po niekom inom. Mám zo všetkého nervy. Zo všetkých chlapov tu. Vlastne nie len z tých. A nechce sa mi spať. Potrebujem čokoládu! Asi si znova vyjem všetky keksy. No a čo.


26.6. 23:15 
Dnes je už našťastie lepšie. Včera som fakt bola veľmi nazúrená. Na celý svet. Už som ale našťastie kľudnejšia, len mi netreba toľko rozmýšľať. Prosto musím nechať veci plávať. Nič neočakávať, aj keď je to občas ťažké.
Dnes bolo na poole fajn, len strašná nuda. Ale aspoň som sa s Pohoďákom (s ktorým som dnes pracovala) zasmiala, keď mi vravel niektoré ich turecké mená a ja som ich mala zopakovať. Lebo niektoré ich písmenká sú fakt vtipné. Najviac sa mi páčilo meno Yasin (Pohoďákov brat), možno ale asi aj pre to, lebo v jednej poviedke mám ako jednu z hlavných postáv Jasona a to sa dosť podobá. Inak som znova začala písať poviedku, tak hádam sa zase k tomu vrátim, hlavne ak sa budem nudiť :P. Aspoň budem zamestnávať myseľ trošku inými vecami.

30.6. 00:11
Dnes som mala na mojom bazéne (konečne :P) viac ľudí. Tak som sa v podstate až tak nenudila. Navyše som si ráno bola kúpiť knihu (za 6 dolárov!) v kníhkupectve, ktoré som objavila včera večer a ktoré je úplne úžasné a veľké, takže ak bude čas, musím tam ešte zájsť a taktiež pokukať aj ostatné obchodíky.
Navyše som dostala darček od Aliho ( z Iránu), ceruzku z Ikey :D Trochu sme sa rozprávali a ja som rada, že som niekoho spoznala. (zlatý chalan, keď mal čas, vždy si  prišiel so mnou trochu pokecať a bola s ním sranda, hlavne keď sme sa raz rozhodli, že sa ideme fotiť :D).
Keď som sa vrátila, tak som si spravila mäsko so zeleninkou a cestoviny, dúfam, že mi to do zajtra vydrží a bude to tiež fajn. Ale normálne sa čudujem, ako mi to celkom aj ide, keďže doma som nikdy nič také nevarila :P. Ja a tie moje kuchárske "schopnosti"... :P

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Nostalgia za starými poviedkami a znovuobjavenie existencie seriálov

Mám nejaké vákuové obdobie, vo všetkých oblastiach. Doslova.  Možno aj preto som sa po dlhom čase dala na pozeranie seriálu. Dokonca dvoch. ...