Udalosti posledných dní (-:

Mám pocit, že moja lenivosť prekvitá až do takých rozmedzí, že sa mi už nechce písať ani na blog. Vlastne, keby tá lenivosť fakt kvitla, tak je zo mňa asi orgován.

Whatever.
Najbližšie dni. Boli...zaujímavé :P
Vlastne, ani neviem, o čom všetkom sa mám zmieňovať.

Minulý štvrtok sme boli namiesto jedného seminára v takom podniku a bolo to pre mňa dosť inšpirujúce a zaujímavé, nielen pre to, že nám tam dali ochutnávať kávu z rôznych strojov, ale aj celkovo, ako rozprávali, prečo vlastne podnikať začali a podobne. Musí to byť riadne fajn pocit, pozrieť sa dozadu a vidieť, čo všetko ste vybudovali vlastnými silami a ako to všetko úspešne funguje aj naďalej :-)
V takýchto prípadoch to naozaj (aspoň na chvíľu :P) namotivuje aj mňa a som vtedy aj rada, že študujem, to  čo študujem.

Piatok preskočím. Nebol podstatný, alebo si aspoň na nič zaujímavé nespomeniem.
Sobota.
O.m.g.
Fakt neviem prísť na lepšie slovo a musím použiť toto prosté...o.m.g.
Začala tak normálne... Dokonca som sa tuším aj niečo snažila učiť!
A potom prišiel večer.
Nechcelo sa mi už len tak sedieť, teda som sa išla prejsť. To ma však po krátkom čase tiež prešlo, pretože sa mi nechcelo prechádzať samej. Čiže som sa vrátila a po ceste (pešo, na naše 8. poschodie - tento víkend som ostala na intráku btw) som sa ešte zastavila pri kamoškách z Poľska.
A tam to začalo.
Spontánny nápad. Prečo neísť niekam...niekam? :D
Tak som šla. S tým, že sa tam nakoniec nahrnulo ešte asi tucet ďalších erazmákov (ak nie aj viac, museli sme volať 4 či 5 taxíkov :P).

Nebudem tu všetko rozpisovať. Bolo super. Erazmácka párty proste má niečo do seba :D
Len...ten môj zblúdený mozog! Keď má v sebe alkohol. On proste nepracuje normálne. On si proste musí vždy vymyslieť čosi šialené. A sobota samozrejme nebola výnimkou.
Dobre, vždy všetko vrámci srandy, ale aj tak :P
Mám na kolene peknú odreninu.
Aj keď podľa slov báb je veľmi zaujímavé, že je len jedna :D
A myslím, že keby nie slovenian-boya, tak by ich bolo fakt ešte viac. A. (ktorá na tej párty síce nebola, ale akosi na 2. deň tohto slovenian-boya stretla) ho prehlásila za môjho Hero. Teda potom, ako prišla reč na mňa a jeho slová boli: Tancujem si, tancujem a zrazu sa obzriem a zhora na mňa padá nejaká baba.
Nuž tak. Len keby som naňho spadla len raz. Ale ja nie, ja si potom pre istotu ešte začnem skákať.
Ach tá moja blbá hlava.

A na druhý deň ani myslieť ani hnúť. A opakovať si slová- už nikdy nebudem miešať viac druhov alkoholu...

OK. Ono, v ten deň/večer/noc bolo viac zážitkov :D A bola sranda a to je podstatné. Príde mi síce divné, keď teraz stretnem slovenian-boya, keďže neviem, či sa smiať, či niečo povedať, ale tak nevadí :D
A v konečnom dôsledku som už fakt aj potrebovala isté...odreagovanie a nemyslenie, čiže som rada, že všetko bolo, ako bolo (-:

A už asi končím. Spomeniem však ešte včerajšok, keďže bol tiež pekný, lebo som sa išla večer prejsť a náhodou som v meste stretla aj A. a išli sme spolu do Jazz clubu :-) A hoci jazz nie je nejaký môj naj štýl, bolo to fajn a dokonca aj vtipné, pretože sledovať tých hudobníkov, ako vrámci improvizácie medzi sebou komunikujú tvárou, gestami, hudbou...je proste úžasné! :-)