Osud, znamenia, náhody?.... a koncert a zbláznená fanúšička (-:

Úplne unesená...
V istej forme extázy....

Neviem, čo mám robiť, či písať, či sa usmievať, či smútiť...všetko je úplne skvelé a zároveň...ani sama neviem.
Teraz sedím na posteli a rozmýšľam o dnešnom (vlastne už včerajšom) dni, nechopná spánku (a vôbec nevadí, že zajtra musím vstávať na test zo štatistiky) a úplne totálne unesená z toho najúžasnejšieho koncertu s tými úplne najúžasnejšími hudobníkmi :-))))

Neverím na znamenia, ale tento týždeň bol dosť zvláštny, čo sa tohto týka. Všetko bolo relatívne, nič nie isté.
Ešte v pondelok v noci som tak premýšľala, či ísť, či neísť, čo vlastne bude a tak akosi som došla až do takej fázy, že som si povedala, že ak príde ďalší deň nejaké znamenie (a bolo mi úplne jedno aké), bude to skrátka pre mňa znamenať len jedno. A s tým som zaspala.
Na druhý deň ráno som na to už ale akosi zabudla, no idem si do školy a zrazu - čo nevidím - plagát presne tejto skupiny na našej internátnej chodbe! Ale tak, keďže fakt neverím na nejaké znamenia, ešte to nejako prehrýznem a idem ďalej.
Ale stále to nebolo všetko. O deň pozdejšie idem zo školy do mesta. Znova tak premýšľam o tých znameniach a ešte si vravím, že je to blbosť, však ja sama neverím na niečo také ako osud, znamenia, ja som skôr zástanca toho, že každý sa môže rozhodovať sám za seba. Ale ako prejdem za prvý roh, do takej úzkej uličky, čo nevidím. Znova ich  plagát. Vlastne oprava - plagáty. Asi desať (ak nie aj viac :D)! A potom ďalšie a ďalšie, takmer na každom kroku. Neviem, či sa ten lepič plagátov až tak veľmi nudil, alebo som si ja vyberala akurát tie cestičky, kade chodil presne aj on, ale ak som v ten deň nevidela tých plagátov 30, tak ani jeden.
A to už bolo zvláštne. Teda také zvláštne vtipné. Zakaždým som sa totiž musela zasmiať (-:
Skrátka, všetko tak pekne do seba zapadlo. Nakoniec prišla ešte aj spolubývajúca raz v noci domov z jedného klubu a ja som sa jej len tak opýtala, či by na taký koncert nechcela ísť a ona hneď súhlasila. A to som vôbec netušila, že má také veci rada :-)

A tak sme šli spolu. Najskôr som si myslela, že si len trošku posedíme, popočúvame a pôjdeme. Ale nakoniec, čo sa tam dialo... taká skvelá atmosféra, taká úžasná energia, ktorá nás proste dostala. So spolubýbajúcou sme tam hneď začali najskôr len tak vzadu skackať, ale onedlho sme sa ocitli rovno vpredu a doslova sa tam bláznili :-) A aj keď som vôbec niečo také neplánovala, ono sa to nedalo už zastaviť a tam mi bolo všetko jedno a skrátka som si všetko užívala :-)
Najlepšie však bola časť, keď skončili jednu pesničku, doznel potlesk, všade ticho a spolubývajúca že: "Beeees! Beeees!"
A spevák že: "Čo???"
A ona že:" Beeees! Ešte!"
Nakoniec z toho teda vysvitlo to, že oni v Poľsku používajú tento výraz pre niečo ako u nás "ešte". Tak sme sa len všetci zasmiali a pokračovali v bláznení.

Skrátka, tento Mikuláš sa predsa len nakoniec vydaril (dokonca si dovolím tvrdiť, že tento koncert bol zatiaľ najkrajší "mikulášsky darček", aký som kedy dostala :-)).
S bubeníkom sa mi však nepodarilo dať do reči. A mám pocit, že už sa mi to ani nepodarí. Dobre, niečo som sa ho akurát spýtala, ale to za rozhovor nepovažujem :D Ale aspoň som nezabudla rozprávať :P Zato so spevákom bol ten rozhovor už dlhší :-) Nie veľmi, ale bol (-:
A prišla som na to, že obaja majú úplne úžasné modré oči :-)

A som šťastná. Ale aj smutná (lebo som prišla na nejaké veci, ktoré sa mi nepáčia, ale musím ich akceptovať). A zajtra (teda dnes :D) ma čaká ráno test zo štatistiky. To je na tom všetkom úplne najlepšie.