sobota 11. novembra 2023

Jesenné rozjímanie

Tieto dni sú akési zvláštne.

Ani zlé, ani že super, ale také...monotónne so svojim poriadkom? Čo je vlastne fajn a takisto je fajn, že mám v nich priestor sa zamýšľať, nad smerovaním a tak podobne (áno, presne tieto vysoko filozofické úvahy).

Možno má na to vplyv aj to jesenné obdobie, ktoré po aktívnom lete dáva ten priestor na pohrúženie sa do seba, spomalenie...

(Sorry, malá vložka. Aktuálne pozerám na čas a je 11:11, k tomu ten dátum 11.11. ... len že je to vtipné ☺).

Prelom októbra a novembra bol pre mňa akýsi viac emocionálny. Nie pre nejaký konkrétny dôvod, len som proste cítila celkom veľký nával (doslova) rôznych emócií. 

Zápisok z 30.10.:

Tieto dni vnímam akýsi pretlak rôznych zmiešaných emócií. Aj keď prechádzka vonku ma na dnes trošku uzemnila.

Zhodou náhod som sa dostala k staršie uloženým záložkám, ktoré som si postupne ukladala ešte pekných pár rokov dozadu, aj na starších laptopch (ach tie nové výdobytky a synchronizácie :p). Trochu som si teda zaspomínala a je zaujímavé, koľko stránok už odvtedy prestalo existovať. Či celé domény (blog.cz), alebo len jednotlivé príspevky.

Každopádne, už len tie názvy, prípadne stále existujúce stránky, mi navodili takú sentimentálnu náladu a spomienky na staré časy. To, ako som rozmýšľala kedysi a čo ma vedelo inšpirovať. A je fajn, že niektoré stránky stále existujú, hoci nie všetky sú aktualizované, ale aj tie staré články v sebe nesú tú pôvodnú emóciu.


Mala by som začať písať už dve oneskorené trojmesačné trojbodky, ale akosi sa k tomu neviem dopracovať 😇.

Tak idem asi upratovať a ďalej rozjímať...

pondelok 9. októbra 2023

Crispy

Tieto crispy days...

Mám z nich zmiešané pocity.

Na jednej strane ten kontrast chladu po dlhých slnečných dňoch, akoby istý "útlm" energie a príprava organizmu na zimu...

Na druhej, akési zvláštne občasné nadšenie? Naladenie na ten crispy jesenný pocit, zimomriavky z tajomnej hmly a farebných listov roztrúsených po chodníku...

Chuť písať...avšak akosi stále bez inšpirácie, konkrétneho tvaru...

Občas mám pocit, akoby ma to pracovné pravidelné nastavenie dostávalo do akéhosi autopilota. Vypnuté naladenie a signál chytaný od nesprávneho zdroja.

A poobedné snahy dostať sa opäť na tú správnu vlnu, z hlavy späť k telu a emóciám. Istým spôsobom to toto obdobie dosť umocňuje.

Ale tak mi chýba tá inšpirácia! 

To, čo som cítila pred 5 rokmi v istom (mojom😊) belgickom mestečku, doslova splynutie s atmosférou, ešte tá tehličková architektúra k tomu, aby to už úplne dotváralo tú celkovú skladačku.

Chýba mi to...taký pocit očakávania, aj keď ničoho konkrétneho, alebo skôr nabudenia? Vedieť vnímať moment a poriadne ho precítiť. Vedieť preniesť na papier tú emóciu. Zachytiť atmosféru.

A náhodné? stretnutia, ktoré to celé len umocňovali...

Nostalgia za starými poviedkami a znovuobjavenie existencie seriálov

Mám nejaké vákuové obdobie, vo všetkých oblastiach. Doslova.  Možno aj preto som sa po dlhom čase dala na pozeranie seriálu. Dokonca dvoch. ...