Večerné farebné transformácie

Krásne.

Časť oblohy pláva ešte v rôznych odtieňoch modrej, ktorá neskôr prechádza do jemne sivastej, z ktorej sa na opačnej strane stáva dokonalo temná a rozbúrená tmavošedá.
Niekde v pozadí sa z času na čas rozžiari blesk, ktorý všetky tie farby na moment spojí v elektrickej žltobielej.
A obloha postupne stále tmavne, až nevidieť takmer nič, nebyť rozsvecujúcich sa oranžových lámp.

Ja mám občas tak rada môj výhľad z okna :-).

A jednoduchosť piesní Simi Martausovej popri tom.

O spomalení a akceptovaní (nielen) vlastnej cesty

Ach, ten pocit, keď si človek po dlhšej dobe niečo fajn navarí, niečo, na čo má ale ozajstnú chuť a potom si doslova vychutnáva každý jeden kúsok!
Občas zabúdam na podobné momenty a namiesto toho, aby som sa sústredila na to, čo je v konkrétnej sekunde predo mnou, rozmýšľam nad iným a robím sto ďalších odlišných vecí.
Prečo to vlastne človek robí? Prečo má potrebu takto "multitaskovať" ešte aj počas tých pár minút, čo napríklad večeria? Akoby mu niečo dôležité počas toho krátkeho času ušlo... Minimálne mne sa to deje často a preto sa snažím tieto veci už trošku naprávať, pokiaľ sa dá.

Návrat k jednoduchosti.
Minimalizmu.
Na chvíľu sa zastaviť.