Liebster Blog Award

Slečna Dada ma (ne)dávno nominovala na Liebster Blog Award. Je to v podstate jedna z tých blogových reťazoviek, do ktorých sa síce ja nezvyknem zapájať, ale táto ma celkom zaujala (a celkom som sa pri nej aj pobavila) :-)

Jej pravidlá sú nasledovné:
1. Prezraď o sebe desať vecí.
2. Odpovedz na desať otázok blogera, ktorý ťa nominoval.
3. Vymysli ďalších desať otázok pre blogerov, ktorých nominuješ ty.
4. Nominuj päť ďalších blogerov.
5. Informuj blogerov o tom, že boli nominovaní na Liebster Blog Award.

"Culture shock" po takmer 2 mesiacoch? Are you kidding me???

Alebo aký druh šoku to je, I don´t care.
Ale cítim sa divne.
Už asi chápem M., ktorý vravel, že po príchode naspäť domov sa trochu "ustálime", pretože prídu všetky povinnosti, škola, vybavovačky, zhon a tak ďalej...ale prejde mesiac (poprípade viac) a vtedy to začne. To, že budeme spomínať. Na to, čo bolo, kde sme boli. A budeme sa chcieť vrátiť.
Asi to dorazilo aj mňa.
A to veľmi krutým spôsobom.
Zrazu stojím na mieste, totálne vyhúkaná a rozmýšľam...Kde to som? Robíte si zo mňa srandu? Prečo som tu?
A hoci sú to totálne iracionálne myšlienky, pretože však za jedno, návrat aktuálne nie je možný (:D) a aj keby aj, ono by som sa ani nemala kde vrátiť, keďže ja sa chcem vrátiť skôr do tých ehm...spomienok, alebo ako to nazvať. Do toho, ako to bolo predtým. A aké to už nikdy nebude.
Hlavou sa mi premáva asi milióntisícdvestoosemdesiatdeväť myšlienok a neviem ten prúd skrátka zastaviť. Jediné, čo viem, že sa mi nepáči táto aktuálna situácia, nepáči sa mi tá realita, v ktorej sa aktuálne nachádzam a mám pocit, akoby som mala byť na totálne odlišnom mieste, hoci sama neviem, akom.
I need to refresh my brain... už presne chápem tieto slová, ktoré mi napísal Vtipný. A asi aj chápem dôvod, prečo chodí na tú debilnú sociálnu sieť len možno raz - dva krát za mesiac. Ok, ale o tomto som nechcela (hoci je to to ďalšia vec, ktorá ma žerie, pretože aj keď to budú pomaly tri mesiace, čo sme sa "rozlúčili", stále ho nedokážem dostať z hlavy, áno, prefackajte ma, potrebujem to).
Ale zjavne aj ja potrebujem nejaký reset...alebo čo. To je jedno.
Proste niečo.
Čo ma opäť naštartuje.
Lebo sa aktuálne nedokážem zameriavať na nič.
A viem, že aj tento stav pomaly, aj keď neviem kedy, prejde, ale proste teraz sa cítim....nazvime to mojím obľúbeným slovíčkom: divne.