Už som sa častokrát zmieňovala o tom, že môj život pripomína sínusoidu. Len neviem prečo, ale vždy, ako sa rozhodnem písať tu, akurát sa tá vlnka nachádza niekde v tej dolnej polovici :P
Od posledného článku boli však tie dni fajn, vlnka sa celom v pohode udržovala na tých vyšších priečkach. Vedela som už cestu do práce aj bez toho, aby som rozmýšľala, kde mám odbočiť a kadiaľ ísť, dokonca sa mi "môj pool" aj zapáčil, lebo keďže som tam chodila zas sebou niekoľko dní, ľudia sa mi začali opakovať, tak som ich lepšie spoznávala, prihovárali sa mi a ešte aj tí, ktorí len prechádzali okolo, mi kývali, čo bolo veľmi milé a prosto som to tam začala mať rada. Keď som sa nudila, rozhodla som sa, že sa pustím aj do nejakej poviedky, keďže som už dávno nič nepísala a bolo by fajn sa k tomu zase vrátiť. Tak som postupne, aj keď veľmi pomaličkým tempom aj čosi načmárala do zošita, a hoci toho ešte nie je veľa, mám dobrý pocit z toho, že som vôbec niečo po tej dobe napísala. A každý večer som sa potom ešte aj vracala s dobrým pocitom na apartmán, lebo som sa tešila na nočné debaty na fb s S.b. Prosto...všetko (alebo aspoň takmer všetko) bolo v naprostom poriadku.

Teraz však tá vlnka akoby znova začala upadať. Dobre, možno nie je zase úplne dole, ale kmitá skôr v tej spodnej časti.
Ani neviem prečo. Asi som len znova začala príliš premýšľať.

Nešťastie mnohých ľudí sa dá vysvetliť jednoducho tým, že majú čas na to, aby premýšľali o tom, či sú alebo nie sú šťastní...

Asi by som si mala len vymyslieť nejakú tú činnosť. Zajtra mám day off, za čo som vlastne aj rada, len keby vyšlo aj počasie, aby som mohla ísť na nejaký výlet, len ono to zase začalo akurát teraz pršať.

Navyše, keď prší, mám veľmi zádumčivú náladu. Dnešok bol celkovo nejaký zádumčivý, keďže väčšinu dňa pršalo, tak som len sedela v pump roome a buď čítala knihu (Tha Lake of Dreams - v akcii za 6 dolárov!), alebo počúvala hudbu, alebo len tak čumela na ten dážď..Very interesting way of wasting time...Ale aspoň nepršalo vtedy, keď som šla späť na bicykli na apartmán (áno, snažím sa hľadať pozitíva :P).

Tak sa mi ale zdá, že dnes je asi niečo vo vzduchu, lebo všetci tu majú akúsi divnú náladu. Buď sú nespokojní kvôli práci (najčastejšie), alebo rôznym iným veciam. Ja som pre istotu dneska znova spomínala na "staré časy" a bolo mi (a stále je) blbo, keď si predstavím, že sa to už všetko skončilo a nič nemôžem vrátiť. A taktiež neviem, čo s S.b., pretože na jednej strane sa mi s ním písalo veľmi dobre, až mi to prišlo trošku divné, teraz mi však príde divné, že to už skončilo a ja neviem, či má zmysel niekomu po týždni odpísať, keďže na jednej strane by som aj chcela, no na druhej viem, že by som začala len viac rozmýšľať a očakávať, a to nie je dobré. Prosto, nemá to zmysel. V tejto sfére nič nemá zmysel.

Sakra, Lennie, ak už musíš rozmýšľať, tak aspoň viac racionálnejšie :D

I want normal fooood! :P

Asi sa nachádzam v miernom istom štádiu krízy. Nemyslím to tak, že mi je zle a chcela by som sa vrátiť ihneď domov, práveže čo sa tohto týka, je to celkom ok, len...mám taký ten blbý pocit. Teraz hlavne asi preto, že mi chýba naše jedlo, naše domáce jedlo. Keďže nechcem veľmi míňať (čo je tu dosť ťažké, keďže tie ceny sú podstatne vyššie, ako u nás), kým nezarobím toľko, koľko by som chcela, musím si vystačiť len s istým stále sa opakujúcim druhom stravy. A to pozostáva z: toastového chleba - máme hriankovač, čiže hrianky sú povinnou dennou potravou, ale sú náhodou veľmi chutné :P (dnes som si náhodou ešte kúpila marhuľovú marmeládu, nemohla som už odolať :P), vajíčok (volské oko tu máme skoro na dennom poriadku), mrazenej zeleniny, z ktorej si robíme buď polievku, alebo si ju prosto pripravujeme k už spomínanému volskému oku, poprípade ešte karfiol, ktorý sme si kúpili zatiaľ len raz, ale potom sme sa ho asi nešli zbaviť, lebo ho bolo stále veľa a nakoniec sme ho už mali dosť :D...ďalej jahodový jogurt, ale taký ten obrovský, ktorý vydrží tiež pár dní (ak však nie je čo iné na jedenie, dá sa kľudne zjesť aj za jeden) a potom cestoviny, špagety a podobne. No a nakoniec nesmiem zabudnúť na keksy za 1 dolár, na ktorých sme sa stali s B. závislé od prvého dňa, ako sme si ich kúpili a odvtedy si ich kupujeme nepretržite :P.

Chýba mi mäso. Tu je podstatne drahé, zatiaľ sme si ho kúpili len raz a za dva dni už nebolo. Nechápem, ako môžu žiť vegeteriáni. Ja nemám mäso týždeň a už mám abstinenčné príznaky.

Ďalej...trošku ma ešte mrzí, že nerobím toľko, koľko a ako by som chcela. Prvé dva týždne boli dosť na hlavu, pretože náš supervízor S. (teraz už exsupervízor) mal vo všetkom chaos a prosto to asi nezvládal. Takže teraz čakáme nejakého nového a ja fakt verím, že sa táto situácia zlepší.

Jedna dobrá vec je, že včera sme mali day off a s B. sme si spravili výlet  na bicykli do Rockvillu, kde sme si vybavili dúfam už posledný potrebný dokument. A po ceste späť sme sa zastavili v jednom bufete, kde nám ten ujo predavač predal syrovú pizzu za akciovú cenu, ktorá bola nielen že obrovská, ale aj úplne dokonalá, čo sa týka chuti.
Ale možno to bolo aj tým, že som už pizzu veľmi dávno nemala a posledné dni bola moja strava dosť strereotypná :D
A večer sme si požičali od chalanov futbalku a šli sme si trochu zakopať, lebo sme sa nudili :D Aj keď, bolo to dosť vtipné, keď som na spolubývajúcich vybehla s tým, že: "Booys? Can we borrow your ball?" Ako, ono by to možno nevyznieva až tak vtipne, ale prosto to chalanské myslenie...no chlapi :P
Inak ešte by som mala spomenúť, že pred pár dňami sa k nám prisťahovali ďalší dvaja, čiže teraz je situácia takáto: 5 Ukrajinci, 1 Turek a my dve Slovenky. Ehm, ako úplne v pohode :D

Pred tromi dňami som sa stratila. Do práce ma zaviezli na aute, ale späť som už musela na bicykli a hoci som si písala trasu, tak nakoniec z cesty, ktorá mala trvať 40, nanajvýš 50 minút, bolo nakoniec 2 a pol hodiny. Však úplne v pohode spraviť si výlet po neznámych nočných uličkách, ktoré vidíte prvýkrát v živote, chodiť stále dookola a aj keď sa pýtate stále nejakých tých ľudkov na smer, stále proste nedokážete trafiť na tú správnu cestu. Na apartmán som sa vtedy dostala niečo pred polnocou: Vlastne dostali sme sa. Pretože cestou späť so mnou šiel aj ten Turek, ale ten bol ešte stratenejší, lebo tu bol vtedy len prvý deň. Ale tak...v podstate dopadlo to dobre, aj keď som fakt už začala občas panikáriť, že ostanem spať niekde pod mostom. Na druhý deň som si však už pozrela mapku na googli, spravila pár fotiek a už som potom nemala problém dostať sa na to miesto správne.
Aspoň jedna vec, ktorú mám na sebe rada, že aj keď sa stratím a dosť dlho sa neviem vymotať, ale keď sa už konečne vymotám, tak si cestu už v podstate pamätám. Väčšinou.

Nuž, už ma asi nič nanapadá, čo napísať. Nudím sa. Mám druhý day off za sebou a nepáči sa mi to, lebo ešte aj prší a ja len sedím za pc. Zase. Mala by som vymyslieť niečo zmysluplné, ale nič ma nenapadá...