Lumineers a občasné návraty do starých čias

Počúvajúc The Lumineers pri raňajkách a rannej káve, hneď ma to prenáša do intrákových vysokoškolských čias. Kedy sa všetko zdalo také...ani neviem...ľahké? V tom čase možno ani nie :) Viac vo flow? Možno. Ísť si na takej vlne, že veci samé od seba prichádzali, a aj také, ktoré sa na začiatku nemuseli zdať ako tie chcené, ale tiež neskôr ukázali svoj zmysel. Bývanie na izbe s Poľkami, zo začiatku s obavami, ale nakoniec z nich boli úplne najlepšie spolubývajúce za celé moje vtedajšie intrákové obodobie. A celý ten erazmácky blok, na ktorom som ten rok bola :) krásne priateľstvá, úžasná energia. A práve vydaná Ho hey od Lumineers hrajúc stále dookola :)

Občas sa sama seba pýtam, čo si tá moja vtedajšia verzia asi myslela, že budem v tomto čase. Zrejme som ale asi nemala žiadnu predstavu :D proste som brala dni a príležitosti, ako prišli. Išla si na akejsi flow vlne a nemala konkrétne plány. Možno len akési úchytky, čo ma zaujímalo a čomu som sa chcela možno neskôr venovať, ale ucelená predstava to nebola. Stále skúmajúc aj sama seba, kto som, ale zároveň sa nechávajúc unášať akýmsi vnútorným pocitom, že aha, tam je nejaká príležitosť, niečo zaujímavé - skúsim... a možno ma to niekam posunie. 

Trochu to obdobie porovnávam aj s terajškom, hlavne, čo sa tých chytaní príležitostí týka, ale neviem úplne zhodnotiť, do akej miery veci prichádzajú samé a do akej miery si niečo sama "vytvorím", v zmysle, že ma niečo zaujme, zameriam na to pozornosť a nejakú príležitosť potom zbadám. Možno aj preto tie veci aktuálne veľmi v tom flow nejdú... občas mám dojem, akoby som príliš tlačila a bála sa nechať veci skrátka len tak ísť a samé ukázať smer.

Pred mesiacom som bola na pár dní na Mallorke...zaspomínať na erasmus časy z pred 10 rokov a vidieť opäť tie známe miesta. Nechcem to tu miešať, lebo to by bolo na samostatný článok a iné zamyslenia, len chcem povedať, že istým spôsobom som tam ten akýsi flow cítila. Možno to bolo tou krátkou zmenou mentality ľudí a prostredia naokolo, možno krátkym neriešením vecí... každopádne, bolo to fajn opäť pocítiť. Tá správna vlna je tu stále... len sa na ňu opäť nastaviť.

Zvláštne. Málokedy sa zobudím s takým pocitom, že mám chuť robiť veci. 

Niekam ísť, niečo napísať... Taký jemný pocit pocit nadšenia, bez dôvodu. 

Vlastne dnes sa mi pred zobudením sníval jeden sen, ktorý ma zobral do starších čias, hlavne po prebudení som sa vďaka nemu akoby naladila na rok asi 2017, ukončovanie uni, krátka brigáda v Blavke...a také veľmi pekné obdobie, kedy veci vychádzali a prichádzali akosi samé, dobré vzťahy s ľuďmi, kedy sme vždy niečo vymysleli a niekam išli... až sa mi to teraz zdá ako nejaká vzdialená fatamorgána.

Je to tým vyšším vekom? A zmenou priorít?

Alebo covidovým časom, ktorý na chvíľu všetko zhasol?

Netuším.

Ale každopádne, chýba mi to obdobie. Nielen ľudia a zážitky, ale celkovo to akési optimistické nastavenie, chuť púšťať sa do vecí.

Niekedy mám pocit, akoby môj mozog v isté dni akosi zamrzol, fungoval len na akejsi zotrvačnosti a vnímal len strach z rôznych scenárov, ktoré si vytvorí. Úzkosť.

Preto som vďačná za dni, keď sa aspoň na chvíľu takto "prepne" a mne to dá opäť väčšiu chuť do vecí.

Čo je ale tiež zvláštne, že akoby aj ľudia okolo boli často podobne "vypnutí"... a mrzí ma, ak po tých pekných spoločných časoch, zrazu s pribúdajúcimi rokmi, akosi strácame....a nenachádzame spoločnú reč.

Zopakovať si tak opäť roky 2017-2018... alebo sa aspoň kúsok priblížiť mágii tých rokov aj v tomto čase.