Scratch

Divné, divné, divné...

Divné po prvé, že tu po dlhom čase opäť píšem.

Divné po druhé, celý tento uplynulý rok.

Divné po tretie...neviem, ja :D

Tento rok ani neviem, ako prešiel.

Prvá polovica sa stratila kdesi v časopriestore (asi som vtedy ani reálne nevnímala čas...) a druhá... len že veľa zmien.

Nová práca, noví ľudia, nové miesto...

Moje emócie, ktoré sa na polroka akosi "zasekli" a potom znova "odsekli", ale zase s akýmsi problémom ich udržať pod uzdou... 

Niekedy si pripadám ako úplne odlišný človek, v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. V tom, čo cítim, ako premýšľam. A neviem tú zmenu ani opísať. 

Všetko sa deje akosi rýchlo. Hoci sa môže zdať, že jednotlivé dni idú občas pomaly, ale keď sa to vníma ako celok, fakt niekedy neviem, kedy to všetko prebehlo.

Nepristihnete sa aj vy niekedy v takom stave, že ako, wtf? A je úplne jedno, v akej súvislosti. Ja to mávam v poslednom období (vlastne, ráta sa tam už aj ten minulý rok, tiež pekne divný) celkom často, že ako občas ani nestíham spracovávať v takom tempe, ako by sa bolo žiadalo.

A potom že nech mi emócie nešantia. Mám zmätok z ľudí, od ktorých tiež cítim akúsi nestabilitu a vždy ma niekto niečím prekvapí, či už zmenením postoja, názora, alebo celkovo tým, ako na mňa pôsobí. A mám zmätok zo seba. Ako pôsobím na iných v takomto stave zase ja.

Mala by som opäť praktizovať ten mindfulness. V rámci možností...

A opäť mi začalo chýbať písanie. Ibaže v tom víre je akosi ťažšie zachytiť stabilnejšiu emóciu a venovať jej jeden samostatný článok. Rozpíšem sa, potom mám problém to dokončiť a keď článok otvorím o nejaký čas neskôr, už som myšlienkovo úplne niekde inde.

Každopádne, teraz to opäť skúšam, aj keď značne "kostrbato" a zase som si už ani nie istá, čo chcem týmto vlastne povedať, ale... nuž, snažím sa aspoň rozpísať. Berte to nateraz prosím s rezervou :P Nebudúce snáď už aj s nejakou celistvou témou.

Naladenie

Nemáte aj vy niekedy pocit, že sa svet točí v poslednom čase akosi zvláštne? 

Nejde len o tú celkovú globálnu situáciu, ale akosi akoby nič nefungovalo tak, akoby malo (alebo ako by človek chcel?).

Kedysi som bola v pohode aj s tým, že ak sa aj niečo nedarilo, tak som tomu dala nejaký priestor, nesilila som veci. A nejako sa to vyvrbilo. 

Ibaže v poslednom období mám dojem, že pokiaľ nič nespravím, tak ani nemôžem čakať nejakú zmenu (fakt stojím na jednom mieste už dlho). Ale naopak, ak zase na veci príliš tlačím, ono to nakoniec nejde už vôbec, ba priam akoby to išlo ešte proti vám. Občas som ozaj zmätená v tom, ako vlastne reagovať, čo je správne.

Fakt, od minulého roka som veci "plánovala" úplne inak. A namiesto toho teraz stojím na jednom mieste, bez nejakého bližšieho plánu, bez toho, aby som vedela, čo je ten správny krok ďalej.

K tomu ďalšie predsudky a predstavy iných ľudí, o tom, ako by mal váš život asi vyzerať a ako strašne sa od toho odkláňate.

Akurát som si čítala jeden starší príspevok ohľadom mojich minulých trapasov, a tak mi napadlo, keby som spísala všetky tie trápne situácie, ktoré sa stihli odohrať počas predchádzajúceho roka, asi by to bolo na knihu 🙈. 

Viem, že tento článok opäť nie je nejaký extra užitočný, ale... asi som sa len potrebovala niekam vyžalovať 🤪