5 Centimeters Per Second

Presne v decembri pred 2 rokmi, počas môjho pobytu v Belgicku, sme sa s babami na internáte rozhodli pozrieť si film "Your name", veľmi pekne spracované anime, ku ktorému by som sa iste vlastným pričinením vtedy nedostala. Myslím, že som o tom písala aj v jednom článku :-).
Dnes som si na ten čas, ako aj film, opäť spomenula a rozhodla sa, že si pustím znova niečo na ten štýl. A musím povedať, že aj tento výber ma dostal, v tom dobrom slova zmysle :-)
Nie je to síce najnovšie, ale stále lepšie neskôr, ako nikdy, všakže?

Film sa volá "5 Centimeters Per Second" a je dokonca celý aj na youtube, takže ak máte záujem, pozrieť si ho môžte tiež ;-)
Nejdem tu písať obsah (to si predsa viete nájsť, ak chcete :P), možno ste ho už dokonca aj videli, ale minimálne trailer, pre tie pekné animácie pridám 😊

Asi ma začína chytať akási predvianočná nostlagia...

(Ak máte inak nejaké podobné zaujímavé tipy na tieto filmy, sem s nimi! :-)

***

Taktiež sa mi (akosi :D) podarilo vydolovať staré video, kde ma baby natáčali, ako chvíľku nečakane
"obsluhujem" za barom. Však o tom tiež neskôr vznikol článok (#barmankou na pár minút). A fakt sa sama na sebe smejem, ako neisto sa tam tvárim, počúvam "barmanove" nasmerovania, kde čo ako, ako sa smejú aj všetci naokolo a skrátka...kalamita 🙈).

Ale zároveň si uvedomujem, koľko toho vie ten čas zmeniť, ako státie "za barom" (minimálne v kaviarni) už pre mňa nie je vôbec také strašidelné, práve naopak, a ako v podstate...možno aj ten jeden moment....jedna kaviareň....jeden človek...toľko vecí zmenil...

Hm.

Coffee euphory

Ten náhly euforický pocit, ktorý vás zaleje pri prvom dúšku kávy. Minimálne v tých dňoch, keď skrátka máte čas si ten moment vychutnať a nič vás nenáhli.

A je úplne jedno, či je to kávička z koťoga, ako v to dnešné ráno, alebo vanilkové latté zo staničného automatu, pri včerajšom čakaní na autobus. Práve vtedy mi tak fajn padlo, že ten euforický pocit trval ešte aj po ceste domov :D Čo je ale zvláštne, pri tom čakaní, spolu s ostatnými cestujúcimi, som si uvedomila, že mi to v tú chvíľu vôbec nevadí, práve naopak, akoby som skrátka už bola s podobnými situáciami tak stotožnená, prestupy, medzipristátia, rôzne presuny...že keby existovali minulé životy, tak som minimálne v jednom z nich nomád, v tom pravom zmysle slova :D

Opäť ma akosi prepadla chuť niečo písať, ale keďže sú to len také záblesky a neviem aktuálne "vyformovať" niečo celistvé, asi to vidím skôr na čítanie. Kedysi som si v akcii kúpila celú sériu Divergencie, z ktorej som prvú časť už síce čítala (tuším aj videla), ale keďže to bolo už dávno, pustila som sa do toho znova...nuž uvidíme... :-)