Nope.
A práve preto nemám rada plánovanie. Nikdy to nevyjde podľa predstáv.
Čakám na presťahovanie do inej izby (už sú to pekné dve hodinky, kým dopíšem, aj tri), pričom sedím na matraci obklopená kuframi, taškami, posteľným prádlom a vecami podobného charakteru a pritom si "krátim" chvíľu neprítomným scrollovaním sociálnych sietí.
Chyba v systéme...stáva sa.
Opäť som sa dlhšie neozývala, až na včerajší článok, ktorý mal nepriamo indikovať tú moju zmenu.
Minulý týždeň som úspešne obhájila diplomovú prácu a tým pádom sa zo mňa stala ďalšia hlava pomazaná (aka potitulovaná) v rodine. Niežeby som sa však cítila nejako inak.
Nasledujúce dni sa niesli v stresovej vlne, zo všetkých vybavovačiek a formalít, ktoré samozrejme vôbec nešli ako po masle a podľa idealisticko-naivných predstáv, ktoré som si v hlave postupne vytvárala. Veď čo by to bolo bez problémov :)
Ale!
Je to tam.
Teda...ja som tu.
Preč.
Opäť :D
Ani neviem, ako sa to vlastne zomlelo, ale od piatka som v Belgicku, v peknom malom mestečku na západnej strane krajiny a ak všetko pôjde ako má (klop klop), tak tu, s malými domovskými "medzipristátiami", ostanem internshipovať do konca januára.
Úprimne, netuším, čo ma vlastne všetko čaká. A ani si to predstavovať nechcem a nebudem.
Radšej sa opäť hádžem na vlnu - nechaj to plávať, nechaj to plynúť - a ako sa to vyvinie, tak bude.
Pekne krôčik po krôčiku.
 |
| Twitter.com |
Majte sa krásne :)
