# nepodstatné krátke nálady

Už viem, čo mi chýba...

Inšpirácia.
Vychutnanie si momentu.
Plány sú fajn, ale...človek sa nemôže spoliehať len na ne, lebo mu potom uniká tá prítomná chvíľa. Tie všetky farby, keď poobede začína zapadať slnko a všetko dostáva úplne iný nádych.
Tešiť sa pre niečo, hoci je to úplná maličkosť.

Občas mávam také svetlé momenty, ibaže akosi sa nikdy neudržia veľmi dlhú dobu a ja opäť padám späť. Ako ich zadržať? Predĺžiť?
Akoby som bola uzavretá v akejsi škrupine, ktorú neviem, ako prasknúť, aby som sa celkom dostala na svetlo. Malé škáry mi nestačia. Cez ne vidím len veľmi skreslene.

Vždy, keď počujem z akéhokoľvek zdroja pesničku Dark Horse, spomeniem si len na jeden moment.
Začiatok jedného leta, istý tmavomodrý pick-up a spolujazdca púšťajúceho tie slová na maximálnu hlasitosť.

So you wanna play with magic
Boy, you should know what you're fallin' for
Baby, do you dare to do this?
'Cause I'm coming atcha like a dark horse

Nemala som a nemám tú pieseň zaradenú medzi favourites. Ale ten moment.

Are you ready for, ready for
A perfect storm, perfect storm

Očakávanie. Niečoho zvláštneho.
Akoby človek dopredu cítil, že nastane určitý zvrat.
Objavenie svojej tmavej stránky, ale zároveň cítiť sa tak...živo.
Síce sa už snažím o hľadanie vyrovnanosti, čo sa týka pocitov a nálad, ale aj tá horská dráha mala niečo do seba. Tá intenzita mi chýba. (Aj ten človek mi občas chýba...).

Len toľko k aktuálnej rozpoloženosti :-)
Dnes som si inak kúpila úžasné rifľové kraťasy na traky! Ktoré som objavila úplne náhodným a neplánovaným vstupom do obchodu...stáva sa :P Ale sú fakt úžasné! ^^

O insomnii, plánoch a očakávaných príjemných jarných večeroch (-:

Asi začínam byť tak trošku insomniac. Vážne.
Mám pocit, že ako náhle sa uložím do postele, môj mozog začne pracovať o to väčšmi. A myslí a myslí a ten prúd myšlienok, rozviaty všetkými možnými smermi naraz, nejde zastaviť. Fakt netuším, čo sa mi v poslednom čase robí...
Ale však, na všetko musí predsa existovať nejaké riešenie (dúfam :-).

Pred pár dňami som bola v obchode na bežnom nákupe potravín a popri tom, ako som sa snažila hodiť do košíka len to najpotrebnejšie a hlavne to ehm...zdravé, predsa len v posledných sekundách nado mnou zvíťazilo jedno pokušenie a ešte v ten večer som zdusila polku balenia keksíkov (a počas ďalších dvoch dní som ich dorazila úplne...spolu s čokoládou). Eh...nieže by som bola úplne proti sladkostiam, práve že som človek, čo si v rámci relaxácie pri poobednej kávičke rád čosi malé vychutná, ale zase, čo je veľa, to je dosť. Ale zvaľujem to na abstinenčné príznaky, lebo počas veľkonočnej liečby som sa tomu tak trochu vyhýbala...

Ok, dôležité však je, ako sa cítim teraz a čo by som mala zmeniť, aby to bolo lepšie. Ešte stále totiž nie som až tak celkom vo forme.
A hlavne, aj sa to snažiť dodržiavať.

http://citaty-slavnych.sk/